Denník E

Predbežný odhad priamych zahraničných investícií za minulý rok zverejnila vo svojej správe Konferencia OSN o obchode a rozvoji (UNCTAD).

Priame zahraničné investície (FDI) zahŕňajú prevzatie zahraničných podnikov, cezhraničné vnútropodnikové pôžičky či investície do novovznikajúcich podnikateľských projektov v zahraničí. Sú považované za jeden z ukazovateľov globalizácie, píše Reuters.

Čo je za poklesom:

• prispel k nemu nepriaznivý vývoj v Hongkongu, kde sa príliv investícií zo zahraničia v dôsledku politických nepokojov prepadol o takmer polovicu na 55 miliárd dolárov,
• zahraničné investície v Británii klesli o 6 %, krajina zápasila s neistotou okolo vystúpenia z EÚ,
• Európska únia vykázala zníženie investícií o 15 % na 305 miliárd dolárov.

Investičný šéf UNCTAD James Zhan upozornil, že celá EÚ i niektoré jednotlivé členské štáty sprísnili kontrolu prichádzajúcich investícií, najmä pre obavy z národnej bezpečnosti.

Mohlo to odradiť časť investorov, obzvlášť v technologickom sektore.

Aký je výhľad:

V tomto roku by sa globálne FDI mohli po čase mierne zvýšiť, a to vďaka opadnutiu obchodného napätia medzi Spojenými štátmi a Čínou.

UNCTAD upozorňuje, že optimizmus ohľadne budúceho vývoja podkopáva pretrvávajúca geopolitická neistota a protekcionistické tlaky.

Opozičná poslankyňa tvrdí, že Dana Meager, nominantka SNS, nemá päťročnú prax v oblasti menovej politiky, ktorá sa na túto pozíciu vyžaduje.

„Pani Meager nemá prakticky žiadne skúsenosti a vzdelanie v oblasti menovej politiky ani v oblasti finančného dohľadu, čo sú dve hlavné funkcie, ktoré vykonáva NBS,“ povedala Remišová.

Upozornil na to aj Klub ekonomických analytikov.

Remišová tiež žiada, aby štátne orgány, NBÚ a SIS preverili, či Meager bola v roku 2014 na dovolenke v Taliansku s Vadalovcami. „Dovtedy žiadame, aby bolo prerušené rokovanie o tomto bode programu.“

Podľa Remišovej by končiaci parlament nemal krátko pred voľbami rozhodovať o takých dôležitých nomináciách.

Remišová tiež pripomenula, že SNS pred rokom navrhla Jozefa Hudáka. Parlament ho v tajnej voľbe schválil, prezident Kiska ani prezidentka Čaputová ho do funkcie nevymenovali.

Viac o téme čítajte tu.

Čína zostala druhým najväčším príjemcom priamych zahraničných investícií, cituje Reuters Čchien Kche-minga, štátneho tajomníka čínskeho ministra obchodu.

Podľa správy Konferencie OSN o obchode a rozvoji (UNCTAD) získala Čína v minulom roku investície za 140 miliárd dolárov, prvé Spojené štáty v hodnote 251 miliárd dolárov.

Ako investovali Číňania:

• zahraničné investície čínskych firiem vlani klesli o 8,2 percenta a dosiahli takmer 111 miliárd dolárov,
• štruktúra investícií bola vyrovnanejšia, najviac peňazí smerovalo do realít a komerčných služieb, spracovateľského priemyslu, distribúcie a maloobchodu,
• z celkového objemu mierilo 14 percent do krajín pozdĺž takzvanej novej Hodvábnej cesty, ktorá prepája Čínu s ďalšími krajinami Ázie a Európou.

Investície čínskych firiem boli v minulosti významnou hnacou silou globálnych cien, od realít po hodnoty fúzií a akvizícií.

Od roku 2016, keď Peking výrazne sprísnil kontrolu nad pohybom kapitálu, prudko klesajú.

Transparency získal od Slovenskej inovačnej a energetickej agentúry zoznam 1500 firiem, resp. živnostníkov z celkovo 4-tisíc žiadateľov, nie sú tam teda mená fyzických osôb, ktoré o dotáciu požiadali.

„… vraj u fyzických osôb tomu bráni ochrana osobných údajov. My sa voči tomu odvolávame, lebo čisto meno a priezvisko podľa nás nedáva zákonný dôvod ich nezverejniť,“ píše Transparency na Facebooku.

Transparency upozorňuje, že to je zoznam registrácií, nie pridelených dotácií – tie budú udeľované až po kontrole údajov a uspokojených bude prvých ani nie 770 žiadostí vrátane fyzických osôb.

„Napríklad v zozname už po zbežnej kontrole vidíme aj firmy, ktoré v slovenskom obchodnom registri neexistujú, resp. sú v likvidácii, tie budú teda vyradené.“

Najrýchlejšie zaregistrovanou firmou bola malá pekárenská firma VitaPlanet z Kvetoslavova pri Bratislave.

„Šikovní boli aj úradníci z Mestského úradu v Trnave (4. miesto). Medzi prvými 410 žiadosťami, ktoré majú prakticky istú dotáciu vzhľadom na objem peňazí, sú aj obec Lozorno, Všeobecná zdravotná poisťovňa, bratislavská mestská časť Ružinov, RTVS, ako aj kontroverzný právnik Dušan Repák, bývalý obhajca Jozefa Majského,“ píše Transparency.

Celkovo je medzi žiadateľmi viac ako 70 predajcov áut, taxifiriem či autoservisov vrátane známych mien, ako sú Kia Motors, Hyundair Motor a Volkswagen Finančné služby. O dotácie sa podľa zoznamu hlásia aj energetické a teplárenské firmy (Slovenské elektrárne, Západoslovenská aj Východoslovenská distribučná, Martinská teplárenská, Nuclear Power), ale aj taká Tatra banka. Medzi registrovanými je aj sedem advokátov a pätnásť lekárov či ambulancií, pripomína Transparency.

Celý zoznam nájdete tu.

Mor ošípaných u diviaka uloveného v katastri obce Trstené pri Hornáde diagnostikovali v piatok, potvrdil to ústredný riaditeľ Štátnej veterinárnej a potravinovej správy (ŠVPS) Jozef Bíreš. Diviaka ulovili v poľovnom revíre Hornád pri maďarských hraniciach.

„Predpokladáme, že nešlo o diviaka z trebišovského regiónu, ale priamo o migráciu diviakov z Maďarska. V poslednom období je neskutočne veľa pozitívnych prípadov v Maďarsku pri hraniciach len niekoľko kilometrov od nás,“ povedal Bíreš.

Opatrenia proti šíreniu moru ošípaných v okrese Košice-okolie pritom sú v platnosti už z minulosti. „Možno v niektorých oblastiach ich treba zaktualizovať, to má na starosti Regionálna veterinárna a potravinová správa v Košiciach, ale tie zásady okolo či už domácich ošípaných, alebo diviakov, ich lovu, monitoringu platia už vopred,“ povedal Bíreš.

Mor ošípaných, ktorý zabíja domáce a divé ošípané, na Slovensku prvýkrát potvrdili 24. júla 2019 v domácom chove v obci Strážne v okrese Trebišov pri maďarských hraniciach. Celkovo na Slovensku dosiaľ zaznamenali zhruba 50 prípadov ochorenia, väčšinou u diviakov. Dosiaľ posledný a v poradí 11. potvrdený prípad u domácich ošípaných je z augusta minulého roka z okresu Trebišov. (tasr)

„Myslím si, že slovo Max by sa do histórie malo zapísať ako zlý názov pre lietadlo,“ cituje Reuters šéfa Air Lease.

Lietadlá 737 Max majú nútenú odstávku od marca 2019, keď ich úrady stopli po dvoch leteckých nešťastiach.

Podobný návrh ako Udvar-Hazy už vlani na jar predniesol americký prezident Donald Trump. Boeing po pár mesiacoch uviedol, že nič také neplánuje.

Air Lease vlastní 42 lietadiel 737 Max. Šéf firmy neočakáva, že po ich návrate do prevádzky zaplavia trh a dôjde k zníženiu lízingových sadzieb.

Podľa neho Boeing pravdepodobne nebude schopný dodávať viac ako 50 až 60 strojov mesačne.