V druhom pilieri je oveľa závažnejšia otázka, ako pomôcť sporiteľom, ktorí už v systéme sú a hrozia im v budúcnosti nízke dôchodky. Do väčšieho rizika by sme ich tlačiť nemali, ale čiastočne by sa strata z príliš konzervatívneho prístupu mohla znížiť upravením programového výberu pri dosiahnutí dôchodkového veku, tvrdí v Paneli expertov Branislav Žúdel.
Slovenským ekonómom v Paneli expertov Denníka E sme položili otázku:
Je 15 rokov po zavedení druhého dôchodkového piliera čas nechať ho nezmenený alebo ho treba zrušiť, alebo ho treba zmeniť (ak zmeniť, tak ako)?
Branislav Žúdel, ekonóm IFP
Najväčším problémom druhého piliera sú dnes príliš konzervatívne portfóliá sporiteľov, na čo upozornila už revízia výdavkov sociálnej politiky v roku 2017. Veľká väčšina majetku druhého piliera je investovaná do menej rizikových dlhopisov, čomu však zodpovedá v dlhšom horizonte aj nižší výnos.
Nie je to pritom ani tak dôsledok racionálneho rozhodnutia sporiteľov ako dôsledok nevhodnej regulácie. A hoci je možné investičnú stratégiu z vlastnej vôle jednoducho zmeniť, sporitelia tak nerobia. Finančná gramotnosť obyvateľstva je v priemere nízka a sporitelia sú pasívni.
Riešenie pre nových sporiteľov je pomerne jednoduché: napravme reguláciu a zaveďme dynamickejšiu predvolenú investičnú stratégiu.
IFP už na jar navrhlo zvoliť ako predvolenú celoživotnú stratégiu, keď si človek prvú polovicu kariéry odkladá výhradne do globálnych akciových indexov a až následne do dlhopisových fondov. Možnosť voľby vlastnej stratégie by zostala pritom zachovaná.
Oveľa závažnejšia otázka však je, ako pomôcť sporiteľom, ktorí už v systéme sú a hrozia im v budúcnosti nízke dôchodky. Mali by zariskovať a snažiť sa dobehnúť stratu agresívnejšou stratégiou?
V tomto momente by sme existujúcich sporiteľov do väčšieho rizika tlačiť nemali. Odporúčame ich aj presun do dynamickejších fondov podľa kľúča celoživotnej stratégie.
Čiastočne by sa však strata z príliš konzervatívneho prístupu mohla znížiť upravením programového výberu pri dosiahnutí dôchodkového veku. Sporitelia by si doživotnú rentu nemuseli kupovať ihneď po dosiahnutí dôchodkového veku, ale istý čas by mohli nechať investované peniaze pracovať a čerpali by z nich mesačne len obmedzenú sumu.
Osobitnú pozornosť treba venovať aj výške zakúpenej renty v životných poisťovniach. Tá by mala byť opretá o transparentný odhad dĺžky života seniorov, aby sa dala posúdiť primeranosť výšky dôchodku za nasporené peniaze.
Odpovede ďalších ekonómov čítajte v Paneli expertov Denníka E.
Ak máte pripomienku alebo ste našli chybu, napíšte, prosím, na editori@dennikn.sk.