Denník E

Transparency získal od Slovenskej inovačnej a energetickej agentúry zoznam 1500 firiem, resp. živnostníkov z celkovo 4-tisíc žiadateľov, nie sú tam teda mená fyzických osôb, ktoré o dotáciu požiadali.

„… vraj u fyzických osôb tomu bráni ochrana osobných údajov. My sa voči tomu odvolávame, lebo čisto meno a priezvisko podľa nás nedáva zákonný dôvod ich nezverejniť,“ píše Transparency na Facebooku.

Transparency upozorňuje, že to je zoznam registrácií, nie pridelených dotácií – tie budú udeľované až po kontrole údajov a uspokojených bude prvých ani nie 770 žiadostí vrátane fyzických osôb.

„Napríklad v zozname už po zbežnej kontrole vidíme aj firmy, ktoré v slovenskom obchodnom registri neexistujú, resp. sú v likvidácii, tie budú teda vyradené.“

Najrýchlejšie zaregistrovanou firmou bola malá pekárenská firma VitaPlanet z Kvetoslavova pri Bratislave.

„Šikovní boli aj úradníci z Mestského úradu v Trnave (4. miesto). Medzi prvými 410 žiadosťami, ktoré majú prakticky istú dotáciu vzhľadom na objem peňazí, sú aj obec Lozorno, Všeobecná zdravotná poisťovňa, bratislavská mestská časť Ružinov, RTVS, ako aj kontroverzný právnik Dušan Repák, bývalý obhajca Jozefa Majského,“ píše Transparency.

Celkovo je medzi žiadateľmi viac ako 70 predajcov áut, taxifiriem či autoservisov vrátane známych mien, ako sú Kia Motors, Hyundair Motor a Volkswagen Finančné služby. O dotácie sa podľa zoznamu hlásia aj energetické a teplárenské firmy (Slovenské elektrárne, Západoslovenská aj Východoslovenská distribučná, Martinská teplárenská, Nuclear Power), ale aj taká Tatra banka. Medzi registrovanými je aj sedem advokátov a pätnásť lekárov či ambulancií, pripomína Transparency.

Celý zoznam nájdete tu.

Mor ošípaných u diviaka uloveného v katastri obce Trstené pri Hornáde diagnostikovali v piatok, potvrdil to ústredný riaditeľ Štátnej veterinárnej a potravinovej správy (ŠVPS) Jozef Bíreš. Diviaka ulovili v poľovnom revíre Hornád pri maďarských hraniciach.

„Predpokladáme, že nešlo o diviaka z trebišovského regiónu, ale priamo o migráciu diviakov z Maďarska. V poslednom období je neskutočne veľa pozitívnych prípadov v Maďarsku pri hraniciach len niekoľko kilometrov od nás,“ povedal Bíreš.

Opatrenia proti šíreniu moru ošípaných v okrese Košice-okolie pritom sú v platnosti už z minulosti. „Možno v niektorých oblastiach ich treba zaktualizovať, to má na starosti Regionálna veterinárna a potravinová správa v Košiciach, ale tie zásady okolo či už domácich ošípaných, alebo diviakov, ich lovu, monitoringu platia už vopred,“ povedal Bíreš.

Mor ošípaných, ktorý zabíja domáce a divé ošípané, na Slovensku prvýkrát potvrdili 24. júla 2019 v domácom chove v obci Strážne v okrese Trebišov pri maďarských hraniciach. Celkovo na Slovensku dosiaľ zaznamenali zhruba 50 prípadov ochorenia, väčšinou u diviakov. Dosiaľ posledný a v poradí 11. potvrdený prípad u domácich ošípaných je z augusta minulého roka z okresu Trebišov. (tasr)

„Myslím si, že slovo Max by sa do histórie malo zapísať ako zlý názov pre lietadlo,“ cituje Reuters šéfa Air Lease.

Lietadlá 737 Max majú nútenú odstávku od marca 2019, keď ich úrady stopli po dvoch leteckých nešťastiach.

Podobný návrh ako Udvar-Hazy už vlani na jar predniesol americký prezident Donald Trump. Boeing po pár mesiacoch uviedol, že nič také neplánuje.

Air Lease vlastní 42 lietadiel 737 Max. Šéf firmy neočakáva, že po ich návrate do prevádzky zaplavia trh a dôjde k zníženiu lízingových sadzieb.

Podľa neho Boeing pravdepodobne nebude schopný dodávať viac ako 50 až 60 strojov mesačne.

Kosovský prezident Hashim Thaci na Twitteri zámer Lufthansy privítal a označil ho za „dôležitý krok“ smerom k zaisteniu pohybu občanov a procesu normalizácie vzťahov medzi oboma krajinami.

Obnovenie linky ocenil aj generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg. Plánované obnovenie leteckého spojenia „je dôležitý krok“, ktorý uľahčí a zrýchli pohyb osôb a tovarov v regióne západného Balkánu, dodal.

Zároveň upozornil, že veliteľ misie KFOR (Sily pre Kosovo) si aj naďalej zachováva autoritu vo vzdušnom priestore nad Kosovom, čo je v súlade s rezolúciou Bezpečnostnej rady Organizácie Spojených národov č. 1244.

Podľa Stoltenberga sa bude NATO aj naďalej zúčastňovať dlhodobého procesu normalizácie leteckých spojení na Balkáne, ktorý prebieha práve pod taktovkou Aliancie. (balkan insigth, tasr)

Za zhoršením vývoja stojí najmä slabšia ekonomická aktivita na niektorých rozvíjajúcich sa trhoch, najmä v Indii, čiastočne aj sociálne nepokoje.

MMF v jesennej prognóze predpovedal, že tento rok tempo rastu zrýchli na 3,4 percenta a na budúci rok na 3,6 percenta. (čtk)

Združenie by ku koncu januára malo odovzdať štúdiu uskutočniteľnosti s týmto variantom.

Mészáros tvrdí, že všetky VÚC-ky aj mestské časti „veľmi podporujú tento projekt ako verejnoprospešný, dôležitý a atraktívny“.

V rámci operačného programu integrovaná infraštruktúra už prešla aj revízia projektu. Zatiaľ nie je dokončené posudzovanie vplyvov na životné prostredie, Mészáros to označuje len za „procesnú záležitosť“.

Ako by mal Dunajbus fungovať: 

• Malo by ho tvoriť päť hybridných lodí, ktoré by sa plavili z 80 percent na elektrický pohon. Dieselový agregát by bol len pre prípad výpadku alebo núdze.
• Projekt si vyžaduje vybudovať rýchlonabíjacie stanice v Šamoríne a pri Eurovei, ktoré by nabili loď za 7 – 8 minút.
• Lode majú stáť v Šamoríne, Hamuliakove, Čunove, pri Eurovei, Sade Janka Kráľa a River Parku, konečná bude Devín. Z pôvodného eurofondového projektu vypadli prístavy Vojka a Kyselica. V konečnom výsledku sa majú zrealizovať aj tie, financovať ich však bude ProDanubia.
• Plavba zo Šamorína do centra Bratislavy by mala loďou trvať 35 minút. Lode majú mať kapacitu 125 pasažierov.
• Pôvodný variant, s ktorým pracovala ProDanubia, bol so siedmimi loďami, intervalom 15 minút a nákladmi 57 mil. eur.

Čo je ProDanubia: Združenie obcí, ktoré v roku 2015 na podporu osobnej lodnej dopravy na Dunaji​ založili mestá Šamorín, mestská časť Bratislavy Čunovo a obce Hamuliakovo, Vojka nad Dunajom a Kyselica.

Chcú tým zmierniť súčasnú kritickú situáciu v cestnej premávke na úseku medzi Šamorínom a Bratislavou, na ktorom sa cez pracovný týždeň denne pohybuje približne 20-tisíc áut.

O čo ide: SVP je s vyše 3 300 zamestnancami správcom vodných tokov a chráni krajinu aj pred povodňami. Centrálu má v Banskej Štiavnici.

V Banskej Bystrici si v staršej 10-poschodovej budove získanej od ministerstva práce buduje nové sídlo nielen pre tamojší odštepný závod, ale aj pre centrum podporných útvarov celého podniku (napríklad právne, personálne oddelenie, centrum pre verejné obstarávanie).

Odštepný závod doteraz v Banskej Bystrici sídli v spoločnej budove s pracovníkmi Štátnej ochrany prírody.

Prečo je to zaujímavé:

• SVP neoplýva peniazmi, za posledných 15 rokov bol v zisku, a aj to dosť nízkom, len štyrikrát. Vlani prerobil skoro 29 mil. eur.
• Rekonštrukciu budovy v Banskej Bystrici SVP rozbehol koncom roku 2018. Po hrubých stavebných prácach v ďalšej etape rieši výťahy, vzduchotechniku, rozvody, podlahy a ďalšie stavebné práce a tiež príslušnú dokumentáciu a dozor. Rekonštrukcia by mala byť hotová v prvej polovici tohto roka.
• Kontrakt na tieto práce získala neveľká bratislavská firma U.K.S.R., ktorej tržby dosahovali v posledných rokoch necelých 400-tisíc eur. Doteraz mala táto firma iba jednu štátnu zákazku za 12-tisíc eur. Do súťaže sa zapojila sama.

Aký plán má SVP: Vodohospodári napriek rozsiahlej rekonštrukcii zatiaľ nevedia povedať, koľko ľudí bude pracovať v Banskej Bystrici. Predstavitelia podniku však tvrdia, že po rozbehu nového pracoviska zostanú nadbytočné viaceré iné administratívne budovy, ktoré budú môcť predať.

Podnik tvrdí, že usporiadal transparentnú súťaž, ktorú zverejnil aj v európskom vestníku. U.K.S.R. ponúkol nižšiu sumu, ako bol pôvodný predpokladaný rozpočet od projektanta.

Širšie súvislosti:

• SVP má okrem centrály v Banskej Štiavnici a odštepného závodu v Banskej Bystrici aj ďalšie tri odštepné závody v Bratislave, Piešťanoch a Košiciach.
• Podnik, ktorý má pre krajinu zásadný verejnoprospešný význam, mal v poslednom finančne uzavretom roku (2018) celkové príjmy 116 mil. eur, z toho ho štát dotoval čiastkou 29 mil. eur.
• Zvyšok predstavovali vlastné príjmy od vodární, priemyslu i farmárov za odber povrchovej vody. Energetici mu platia za energetický potenciál vody pri výrobe elektriny na vodných elektrárňach.
• Predvlani firma dodala 240 mil. kubíkov povrchovej vody. Vodárne z toho na výrobu pitnej vody odobrali 44 mil. kubíkov. Z priemyselných odberateľov najviac 34 mil. kubíkov využil Slovnaft, 29 mil. U. S. Steel Košice a  ružomberské papierne Mondi SCP 24 mil. kubíkov.
• Na zavlažovanie polí sa využilo vinou zastaranej a nedostatočne využívanej závlahovej techniky len 11 mil. kubíkov.

Belga upozornila, že nové spojenie Viedeň – Brusel vytvára desaťkrát menej emisií CO2 v porovnaní s tou istou cestou lietadlom.

Jazdy nočným vlakom na linke, ktorá spája metropolu EÚ so širším regiónom strednej Európy – vrátane Slovenska –, sa uskutočnia dvakrát týždenne.

Vlaky budú odchádzať z Bruselu v pondelky a vo štvrtky; opačným smerom, z Viedne, odídu vždy v nedeľu a stredu večer. Ceny cestovných lístkov začínajú od 29,90 € za jedno miesto. (tasr)

Nákaza vtáčej chrípky bola začiatkom januára 2020 diagnostikovaná u drobnochovateľa hydiny v obci Zbehy, okres Nitra.

Aj v druhom prípade ide znova o súkromného úžitkového drobnochovateľa. Konkrétnejšie ide o chov nosníc (19 kusov) na produkciu vajec pre vlastnú spotrebu.

Chov bol umiestnený v zadnej časti dvora rodinného domu, kde mali nosnice voľný výbeh a neboli zabezpečené proti kontaktu hydiny s voľne žijúcim vtáctvom. Prvý úhyn troch nosníc zistil majiteľ 15. januára 2020, ďalšia nosnica uhynula 16. januára 2020.

Chovateľ skutočnosť ohlásil na Regionálnu veterinárnu a potravinovú správu (RVPS) Trnava, ktorá odobrala uhynuté nosnice a zaslala ich zvoznou linkou na vyšetrenie do Národného referenčného laboratória vo Zvolene, ktoré pozitívny výsledok následne potvrdilo. Zvieratá sa v chove už nenachádzajú, všetky boli usmrtené a v chove prebieha dezinfekcia a čistenie chovného priestoru hydiny.

Regionálna veterinárna a potravinová správa v Trnave nariadila opatrenia zamerané na tlmenie choroby, jej kontrolu a zabránenie šírenia nákazy v ochrannom pásme o polomere 3 km okolo ohniska a v pásme pozorovania o polomere 10 km okolo ohniska (vrátane ostatných vecne príslušných RVPS v SR podľa geografického umiestnenia obcí a zaradenia do pásma pozorovania).

Cez víkend potvrdili po troch rokoch vtáčiu chrípku aj v Česku. Ohnisko nákazy je v malochove hydiny v obci Štěpánov nad Svratkou na Vysočine, do chovu ju zrejme zavliekli voľne žijúce vodné vtáky.

Podľa Státní veterinární správy ide o vysoko patogénny subtyt H5N8, ktorý je smrteľný pre vtáky, ale prenos na človeka doteraz nebol zaznamenaný.

V nakazenom chove sa nachádzalo 12 sliepok, z nich šesť počas dvoch dní uhynulo, v chove boli aj tri kačice.

Agentúra zhoršila rating Boeingu z A na A-. Uviedla, že situácia okolo lietadiel 737 MAX, ktoré sú po dvoch tragických haváriách od marca minulého roka mimo prevádzky, prudko znížila finančnú rezervu spoločnosti. To vystavuje firmu väčším tlakom v prípade nečakaných udalostí.

Ratingová agentúra zároveň predpokladá, že dlh Boeingu bude v 1. aj 2. kvartáli tohto roka rásť, pričom nevylučuje, že by mohol dosiahnuť 32 miliárd dolárov, prípadne až okolo 34 miliárd dolárov.

Za rok 2019 sa dlh Boeingu podľa agentúry Fitch takmer zdvojnásobil na zhruba 27 miliárd.

Na druhej strane agentúra ponechala Boeingu stabilný výhľad. Prispeli k tomu najmä lepšie výsledky v ostatných divíziách spoločnosti. (tasr)