Tému druhého dôchodkového piliera treba odpolitizovať. Dobré pravidlá a inštitúcie sú nástroj ako politikov udržať v zmysluplných mantineloch vo všetkých oblastiach verejnej politiky, odpovedá v Paneli expertov Štefan Kišš.
Slovenským ekonómom v Paneli expertov Denníka E sme položili otázku:
Je 15 rokov po zavedení druhého dôchodkového piliera čas nechať ho nezmenený alebo ho treba zrušiť, alebo ho treba zmeniť (ak zmeniť, tak ako)?
Štefan Kišš, riaditeľ Útvaru hodnota za peniaze MF SR
Dôchodky a zdravotníctvo sú dve najväčšie výdavkové položky. V našej čerstvej štúdii Rozpočet 2.0. – ako dostať slovenské verejné financie do prvej ligy sme ich zároveň pomenovali ako sektory, kde strácame najviac hodnoty. Lebo ich manažujeme zle, naprieč volebnými obdobiami.
Prvá výborná správa (v dôchodkovej téme) po dlhej dobe je, že dvaja z najlepších slovenských ekonómov sa chopili témy od podlahy a bez servítky nám ukazujú, o koľko sme pre to chudobnejší a ako prestať naše dôchodkové peniaze páliť hore komínom.
Pre časté a prudké pohyby sme prišli o miliardy. Na vine sú politici aj DSS – tvrdia autori. Súhlasím s nimi. Generálnou opravou môžeme svoje dôchodky z druhého piliera zvýšiť o 20 až 80 %.
Dôchodkový systém potrebuje v prvom rade stabilitu. Myslím si, že by sme ho mali stabilizovať ústavným zákonom. Jeden z autorov už raz ukázal, že sa to dá. Zákon o rozpočtovej zodpovednosti (dlhová brzda) sa osvedčil.
Ctíme si naše právo demokraticky si voliť svojich politikov. Ale nevidím dôvod, prečo túto tému neodpolitizovať. Dobré pravidlá a inštitúcie sú nástroj, ako politikov udržať v zmysluplných mantineloch vo všetkých oblastiach verejnej politiky. Navyše, odporúčania zo štúdie sú štandardom v najvyspelejších krajinách, v tomto prípade je najlepší príklad Nový Zéland.
Ale pridám, že podiel viny máme aj my, sporitelia. Je pochopiteľné, že nie každý občan sa vyzná v investovaní. Rovnako si všetci sami neopravíme auto ani nepostavíme dom, ale o stav sa zaujímame. Nízka miera záujmu o správu svojho majetku je však naozaj prekvapivá. Zvýšiť ju môžeme jasnou komunikáciou – napríklad výškou budúcich dôchodkov – a znížením administratívnych prekážok.
A potrebujeme, aby optimálnu stratégiu definoval niekto iný. Ctíme si však aj svoju slobodu. Ak chce niekto investovať ináč, nech má možnosť veľmi ľahko to urobiť (nezrozumiteľnosť a administratíva sú hlavnými ťahúňmi našej prokrastinácie). Ak však nechceme, aby pasivita znamenala chudobu, dlhopisy nemôžu byť základnou voľbou.
Odpovede ďalších ekonómov čítajte v Paneli expertov Denníka E.
Ak máte pripomienku alebo ste našli chybu, napíšte, prosím, na editori@dennikn.sk.