Chorvátsko oddnes prvýkrát v histórii predsedá Rade EÚ. Polročné predsedníctvo Chorvátska najviac ovplyvní brexit a rokovania o rozpočte EÚ.
Záhreb medzi svoje priority zaradil aj posun v rozširovaní EÚ o krajiny západného Balkánu.
Chorvátsko preberá predsednícku úlohu od Fínska, ktoré malo výrazne odlišnú predstavu o dlhodobom rozpočte EÚ na obdobie 2021 – 2027. Fínska vláda v novembri pripravila návrh pre budúce vyjednávanie, ktorý zožal kritiku väčšiny členských štátov. Kým čistí platcovia by chceli znížiť celkový objem rozpočtu z Helsinkami navrhnutých 1,07 percenta HDP EÚ na jedno percento, krajiny z východu a juhu Únie nesúhlasia s poklesom množstva peňazí vyčlenených na politiku súdržnosti.
„Myslím, že existuje priestor na vylepšenie fínskeho návrhu,“ povedal v decembri novinárom chorvátsky minister zahraničia Gordan Grlić Radman, podľa ktorého sa Chorvátsko snaží zachovať čo najvyšší objem peňazí na kohéznu a poľnohospodársku politiku.
Očakáva sa, že skúškou chorvátskeho predsedníctvo bude mimoriadny samit venovaný iba rozpočtu, o ktorého zvolaní uvažuje predseda Európskej rady Charles Michel.
Stredopravicová chorvátska vláda premiéra Andreja Plenkovića definovala štyri hlavné okruhy, ktorým sa chce venovať. Ide o udržateľný hospodársky rast a zmenšovanie rozdielov medzi členskými štátmi, lepšie prepojenie Európy, efektívnejšiu bezpečnostnú spoluprácu a posilnenie vplyvu EÚ vo svete.
Za veľkú úloha považuje Záhreb začatie prístupových rozhovorov s Albánskom a Severným Macedónskom, ktoré v októbri zablokovalo Francúzsko. (čtk)
