Komunisti prinútili Eugena Valoviča z podzemnej cirkvi vyberať si medzi vierou a rodičmi, keď mu hrozili vyhodením zo školy. „Moji rodičia boli veriaci, ale takí vlažní. Keby som musel skončiť školu, dospel som v sebe k tomu, že by som sa odlúčil od rodičov. Nie však s hnevom ani horkosťou, mal som ich veľmi rád,“ rozpráva v rozhovore.

Anna Koptová ako poslankyňa v 90. rokoch pracovala na tom, aby boli Rómovia uznaní ako národnostná menšina. Podľa nej dnes chýba vášeň v boji za práva Rómov. „Nestačí sa ukazovať na schôdzach alebo nechať papalášov navštevovať osady, a keď z nich vyjdú, tak si iba otrepú blato z topánok.“

Igor Matovič kritizuje Zuzanu Čaputovú, že neudelila najvyššie štátne vyznamenanie Milanovi Kňažkovi ani Jánovi Budajovi. Tých označil za „velikánov Novembra“. „Prezidenti vyberajú ocenenia politicky a zásadne nedávajú ocenenia ľuďom z iného politického tábora. A keď by sa už taká ‚chyba‘ išla náhodou stať, aktivistickí ‚poradcovia‘ sa postarajú, aby sa takáto ‚chyba‘ nestala. To je zneužívanie úradu prezidenta, nič iné,“ vyhlásil Matovič.

Vilém Prečan, ktorý dnes získal najvyššie štátne vyznamenanie, neúnavne pracoval na zachovaní pamäti Čechov a Slovákov, píše Martin M. Šimečka. „Neodišiel do Nemecka za lepším životom, ale s misiou historika a dokumentaristu. V jednom krídle zámku kniežaťa Karla Schwarzenberga v Scheinfelde založil Československé dokumentačné stredisko nezávislej literatúry, ktoré sa stalo centrom českého a slovenského samizdatu aj kníh a časopisov vydávaných v exile.“

Na udeľovanie štátnych vyznamenaní v Bratislave prišiel český, poľský a rakúsky prezident aj ukrajinská vicepremiérka. Slávnostné odovzdávanie sledovali Miloš Zeman, Andrzej Duda, Alexander Van der Bellen, Iryna Vereščuk či predsedníčka českej poslaneckej snemovne parlamentu Markéta Pekarová Adamová.