Sudkyňa sa pýta Sehnala, či vedel, na čo má byť zbraň použitá. „Ja som bol presvedčený, že do funkčného stavu sa mi to nepodarí vyhotoviť. Išlo mi o to, aby videli moju snahu. Cítil som snahu dokázať sebe aj im, že mám na to, vyrobiť aj takúto presnejšiu strojovú súčiastku, ale prevládali u mňa skôr zlé pocity, že ak sa niečo stane, budem sa musieť so svojím svedomím vyrovnať.“
„Rozprávali ste sa o tom, na aký účel to malo byť využité?“ pokračuje v otázkach sudkyňa. „Nie, on [Szabó] ten účel nekonkretizoval. Predpokladal som, že ako učený vysokoškolský človek, ktorý pracoval na polícii, vie vyhodnotiť, kde je rozumná miera rizika, do ktorej je ochotný vstúpiť a vniesť do nej aj ďalšieho človeka,“ uviedol Sehnal.
„Pýtali ste sa ho na účel zbrane?“ pýta sa sudkyňa ďalej. „Nepýtal som sa ho, len opakoval, že je to pre vplyvného nebezpečného človeka z podsvetia, treba sa ho báť a nič iné o ňom nechcel povedať.“
Sudkyňa Sabová chce vedieť, prečo chcel Sehnal Szabóovi dopriať pokoj. „Vyhľadával spôsob života, ktorý bol nebezpečný. Aj jeho prácu ochrankára na lodi proti pirátom som považoval za hranicou, za ktorú by som ja už nešiel. Už samotná práca na polícii bola preňho ako šitá, ale prináša svoje riziká a nie je o pokojnom živote. Bol by som ho býval radšej videl v klasickom rodinnom živote, v klasickom zamestnaní, v kancelárii.“
