Ak sa človek z koronavírusu vylieči, je potom rezistentný? Krátka odpoveď – zatiaľ úplne nevieme. Dlhá odpoveď hovorí aj o tom, že niektorí vyliečení môžu byť ďalej nosičmi vírusu a súvisí s tým, že nový koronavírus tu je niečo cez dva mesiace a štúdie sa robia za pochodu.
Nový koronavírus (žltou farbou). Foto – TASR/AP
Jedna relevantná štúdia vyšla v magazíne JAMA 27. februára. Zaradili do nej štyroch čínskych zdravotníkov vo veku od 30 do 36 rokov, ktorých liečili vo Wu-chane od 1. januára do 15. februára. Pacientov prepustili z nemocnice a ukončili im karanténu po tom, čo opakované testy ukázali, že sú už zdraví. Pacientov však požiadali, aby karanténny protokol dodržiavali aj v nasledujúcich dňoch.
Ukázalo sa, že testy po piatich až trinástich dňoch od prepustenia z nemocnice či ukončenia karantény boli pozitívne. Ako je to možné? „Tieto zistenia naznačujú, že prinajmenšom časť uzdravených pacientov môže byť stále nosičmi vírusu,“ píšu vedci v štúdii.
Štúdia vyšla v rovnaký deň, ako médiá informovali o japonskej pacientke, o ktorej sa tvrdilo, že sa novým koronavírusom infikovala druhýkrát po tom, čo sa už raz vyliečila. Ozvali sa však viacerí vedci, podľa ktorých je na takéto závery priskoro a tvrdia, že chyba mohla byť v teste, prípadne sa prikláňajú k záveru ako zo spomínanej štúdie, že vírus sa môže na istý čas „utíšiť“ a potom prepukne znova. Zrejme teda platí, že Japonka bola stále nosičkou toho istého vírusu.
Jediný spôsob, ako by sa dalo odlíšiť medzi relapsom (návratom ochorenia) a novou infekciou, spočíva v kompletnom sekvenovaní celého vírusu, aby sa vírusy porovnali. Ak by boli rovnaké, išlo by o relaps, ak odlišné, o novú infekciu. Súčasné testy skúmajú len časť genetickej informácie vírusu.
Podľa virológa Ebenezera Tumbana z Technickej univerzity v Michigane nie je pre vírusy neobvyklé, že v tele pretrvávajú v určitej minimálnej miere aj po tom, čo pacienta považujeme za vyliečeného. Napríklad o víruse Eboly a Ziky sa vie, že v sú v tele aj niekoľko mesiacov po zotavení pacienta, píše web livescience s odvolaním na epidemiologičku Krys Johnsonovú z Temple University’s College of Public Health.
Podľa nej môže koronavírus vyvolať takú imunitnú reakciu, ktorá poskytne dostatočnú ochranu proti novej infekcii. Je však otázne, ako dlho by sme boli imúnni. Proti koronavírusom, ktoré pre človeka nepredstavujú nebezpečenstvo (existuje viacero rodov koronavírusov), lebo spôsobujú maximálne nádchu, sme podľa virológa Tumbana imúnni rok, maximálne dva.
Keďže koronavírus, ktorý spôsobuje COVID-19, je nový, zatiaľ nevieme, ako dlho sme naň imúnni. Navyše, vždy je možnosť, že vírus zmutuje, takže naň imunitný systém nebude pripravený, ak sa so zmutovaným koronavírusom stretne znova.
Na lepšie odpovede o rezistencii na nový koronavírus treba viac štúdií. Tá z 27. februára, ktorá vyšla v JAMA, sa robila len na štyroch ľuďoch, ktorí mali podobný vek a ochorenie malo vždy len mierny priebeh. Z takých obmedzených dát je ťažké čokoľvek usúdiť pre celú populáciu. Zatiaľ sa však vedci klonia skôr k záveru, že opätovné prepuknutie choroby nie je výsledkom novej infekcie, ale relapsu.
