Denník N

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Najnovšie z témy: 100 slov pre radosť

100 slov pre radosť sociológa Romana Džambazoviča: Doma v kruhu mojich najbližších, ktorí sú aj mojimi najlepšími kamarátmi. Každodenné rituály: raňajšie cvičenie na chrbticu, spoločné raňajky, práca/učenie, príprava obeda, práca/učenie, príroda (máme šťastie, že lesy sú všade v okolí Piešťan, kde žijeme), večerný film a knižka. Každý štvrtý deň do obchodu na nákup.

S nikým sa nestretávame. Maminu som už dlho nevidel. Naučil som sa robiť štrúdle, dopísal s kolegom štúdiu o sobášoch na Slovensku, pozeráme kriminálny seriál Endeavour, dočítaná Kirké, prehrávam v scrabble a vyhrávam v čínskej dáme. Príroda sa prebúdza.

Teším sa na každý deň. Stretneme sa vari čoskoro aj osobne s ľuďmi, ktorých máme radi. (o projekte 100 slov pre radosť)

100 slov pre radosť špeciálnej pedagogičky Sone Pekarovičovej: Notebook dávam do režimu dlhodobý spánok. Vypínam wifi a zvuk na mobile. V mysli zatváram svoju pracovňu. Opúšťam kuchyňu – moju reštauráciu, vináreň, stánok s rýchlym občerstvením i cukráreň. Prechádzam obývačkou a za chrbtom nechávam našu dočasnú triedu. Vychádzam na balkón a sadám si na vyhriaty betón. Tvár nastavím slnku a zavriem oči. Vychutnávam moment prítomnosti.

Z diaľky počujem dcérku, ako číta plyšovej sove: „Bola raz jedna tr-trie-da, v tej tr-trie-de bola krie-da…“ Syn skladá lego. Teplé lúče mi vyhriali tvár. Ak je niečo, čo si chcem so sebou odniesť, keď sa toto všetko skončí, tak je to práve denná dávka nerušenej prítomnosti v konkrétnom okamihu. (o projekte 100 slov pre radosť)

100 slov pre radosť Ivana Ježíka z Voices:

  • Ďakujem každému statočnému v prvej línii. Obdivujem odvahu pedagógov, ktorí sa neboja pýtať. Tomáš Truchlý im vysvetľuje učenie na diaľku a pripravuje návodné videá.
  • V skupine Zavretá škola si pomáhajú s úlohami aj rodičia. Niekedy trochu kostrbato, ale úprimne. Ľudia nenechávajú druhých v štichu. Prežijeme so vztýčenou hlavou.
  • Zuzka nám priniesla koláč. Kúpili sme mikrofón, nejaké káble a malú strižňu. Nemôže to neísť. S rozhovormi Choices a kvízom Oflajn ideme do živých vysielaní.
  • Každý deň si niečo uvaríme. Ak nepracujeme, sme na hrádzi alebo čítame knihy a počúvame hudbu. Vieme sa ostrihať. Nie je to perfektné, ale robíme to najlepšie, ako vieme. (o projekte 100 slov pre radosť)

100 slov pre radosť psychológa Mateja Štepitu:

  • Veľmi ma tešia pevné body, na ktoré sa dá spoľahnúť. Na Liptove som s úľavou pozoroval, že Kriváň stojí tam, kde predtým, rovnako hrdo a slobodne, dokonca bez rúška. Rieka Belá tečie rovnako živo a divoko, príroda vyháňa krásne jarné kvety.
  • Tešia ma odvážni ľudia, ktorí odolávajú tlaku okolia a vyjadrujú verejne svoj odborný názor, aj keď ide proti prúdu – naposledy lekár Lukáš Pollert.
  • Veľkým zdrojom sú mi moji blízki ľudia, ochotní stretnúť sa, vypočuť, podporiť.
  • Výborne mi robí humor – pieseň Jarka Nohavicu Letěli bacily je dokonalá.
  • Odvahu mi dodáva spirituálna literatúra, zaoberajúca sa víťazstvom večného ľudského ducha nad strachom aj nad smrťou – evanjeliá, Bhagavad gíta či dielo Heinza Grilla. (o projekte 100 slov pre radosť)

100 slov pre radosť herečky na materskej Kristíny Tormovej: Mám čas a ďakujem:

  • Že môžeme už mesiac a pol naplno zažívať prerod tatranského lesa zo zimného na jarný.
  • Že dievky ešte nie sú školáčky.
  • Že v potoku tečie voda, ktorú si môžeme naberať.
  • Že so svojimi bratislavskými susedami cvičím online jogu a na záver niekedy aj slzu pustím.
  • Že aj teraz môžeme robiť, čo nás baví, a že náš eshop zatiaľ ľudia podporujú.
  • Že sa nemusím ponáhľať.
  • Že existuje káva a magnézium a že keby ma piclo, viem, komu mám volať.
  • Že viem naisto, že všetkého potrebujeme oveľa, oveľa menej, ako som si kedykoľvek myslela (ale tú novú ľanovú sukňu, čo som si včera kúpila, som fakt veľmi potrebovala). (o projekte 100 slov pre radosť)

100 slov pre radosť etnologičky Marty Botíkovej: Dni dobrovoľnej karantény sú veľkou výzvou. Najprv sa mi zdalo, aké je dôležité popri inej práci upratať skrine, zvlášť tú špajzovú, a tak som si ich šetrila – každý deň jednu poličku.

Našla som si však na upratovanie čosi lepšie. Fotografie! Staré fotografie tých, ktorí sú na obrázkoch a už nie sú, aj tých, ktorí sú na obrázkoch a už je všetko inde a inak. Spomienka, príbeh, vôňa aj chuť sa obnovujú a ja cestujem pomyselnou mapou miest aj časov. Som uveličená zo zázraku pamäti a vlastne nič neupratujem. Fotografie v papierovej krabici žijú svoj aj môj život. (o projekte 100 slov pre radosť)