Denník E

Najnovšie články© N Press s.r.o.

Dnes na DennikE.sk

  • Ekonomický newsfilter: Toľko dobrých správ pokope sme ešte od začiatku krízy nemali
  • Priemysel: Produkcia na Slovensku sa v júni medziročne znížila o 8,5 %
  • Konkurzy: Ministerstvo spravodlivosti navrhlo pokračovanie dočasnej ochrany, veritelia by mali väčšie slovo
  • Kilečko 2: Minister Sulík nepotvrdil ani nevyvrátil viac hodín pre brigádnikov, prenosnú ŠPZ či všeobecnú voľnú živnosť
  • Nemecko: Firmy predpokladajú, že koronavírusové reštrikcie potrvajú ešte 8,5 mesiaca
  • EÚ: Dôvera investorov v ekonomiku eurozóny stúpla štvrtý mesiac za sebou, zostáva však záporná
  • Odvody: Živnostníci, ktorí podali daňové priznanie do konca marca, musia zaplatiť poistné za júl v novej výške do 10. augusta

Minúta po minúte

Zdieľať

Poľsko chce urýchliť výstavbu prvej jadrovej elektrárne, okrem iného preto, že potrebuje znížiť emisie oxidu uhličitého. Vláda plánuje aktualizovať stratégiu jadrovej energetiky, v súčasnosti počíta s výstavbou elektrárne do roku 2033.

Poľsko vyrába väčšinu elektriny spaľovaním uhlia. Jadrovú energiu považuje za spôsob, ktorý mu má pomôcť znížiť emisie podľa požiadaviek EÚ, no už roky mešká s plánmi výstavby atómovej elektrárne.

Vláda uviedla, že základný predpoklad postaviť zdroj s kapacitou 6 až 9 gigawattov sa nemení. Aktualizované môžu byť body, ako sú načasovanie, financovanie a infraštruktúra.

Kto to zaplatí

Finančný plán zatiaľ nebol vypracovaný. Najväčšia poľská energetická skupina, štátna PGE, na začiatku roka uviedla, že si výstavbu elektrárne nemôže dovoliť.

Varšava dúfala, že jej s financovaním jadrového zdroja pomôžu Spojené štáty a poskytnú jej pre projekt tiež technológiu. Zatiaľ však nedostala žiadny záväzný prísľub. (čtk)

Zdieľať

Traja americkí senátori pohrozili prístavu v Sassnitzi sankciami pre plynovod Nord Stream 2, ktorý má privádzať ruský plyn do Európy. USA sú dlhodobo proti projektu, postup senátorov kritizoval nemecký minister zahraničia Heiko Maas.

Republikánski senátori pohrozili, že Washington by mohol na prevádzkovateľa a akcionárov prístavu na ostrove Rujana uvaliť sankcie týkajúce sa zákazu vstupu do krajiny a zmrazenia majetku v USA.

Maas sa na senátorov sťažoval šéfovi americkej diplomacie Mikeovi Pompeovi. Podľa DPA ich korešpondencia s prístavom vyvolala pobúrenie naprieč nemeckou politickou scénou.

Prístav v Sassnitzi hrá kľúčovú úlohu v projekte dostavby plynovodu Nord Stream 2, z ktorého zostáva dokončiť zhruba 150 kilometrov. V Sassnitzi sa skladujú a obaľujú betónom oceľové potrubia. Kotví tam i ruská loď Akademik Čerskij, ktorá sa podieľa na dostavbe plynovodu.

Pompeo už minulý mesiac varoval, že USA podnikajú kroky smerom k uvaleniu sankcií na firmy zapojené do projektov plynovodov Nord Stream 2 a Turkstream.

Prečo je to problém

Podľa amerického prezidenta Donalda Trumpa Nord Stream 2 zvýši závislosť kontinentu od Ruska. Podľa kritikov ale USA chcú najmä získať v Európe odbytisko pre svoj skvapalnený zemný plyn. Nemecko potrebuje lacný plyn, pretože sa zbavuje uhoľných a jadrových elektrární.

Pred zvýšením závislosti Európy od Ruska po sprevádzkovaní Nord Streamu 2 varovali viaceré krajiny, napríklad Poľsko či Ukrajina i politici v Maďarsku, Taliansku alebo v Británii.

Viac o plynovode Nord Stream 2:

  • má privádzať zemný plyn z Ruska do Nemecka po dne Baltského mora;
  • projekt vedie Gazprom, ktorý ho tiež spolovice financuje;
  • partnermi projektu sú OMV, Uniper, Wintershall, Royal Dutch Shell a Engie. (čtk)
Zdieľať

Boris Kollár hovorí, že by chcel každoročne zvýšiť sumu na trináste dôchodky o 100 miliónov eur. Súčasná vládna koalícia plánuje okresať mimoriadne penzie oproti tomu, čo presadili tesne pred voľbami Smer, SNS, Sme rodina a ĽSNS.

Predstavitelia vládnych strán vrátane šéfa Sme rodina Borisa Kollára argumentujú, že aj nová výška dôchodku bude vyššia než minuloročné vianočné príspevky. Kollár dodal, že penzisti navyše dostanú aj ďalšie sociálne benefity, napríklad lieky zadarmo. Nevylúčil, že pokiaľ to ekonomická situácia dovolí, otvorí tému zvyšovania 13. dôchodkov ešte v tomto roku.

  • Trináste dôchodky schválené pred voľbami Smerom-SD, SNS, Sme rodina a ĽSNS mali stáť tento rok 590 miliónov eur, pričom mali nahradiť vianočné príspevky za zhruba 150 miliónov eur. Bežní starobní dôchodcovia mali dostať paušálne zhruba 460 eur.
  • Súčasná koalícia plánuje zákon zmeniť tak, aby boli trináste dôchodky odstupňované – starobný dôchodca dostane podľa výšky penzie od 50 do 300 eur. Spolu by to malo stáť 307,5 milióna eur. (n, tasr)
Zdieľať

Vymeniť auto za autobus? Po novej rýchlostnej ceste začne jazdiť expresná linka Dunajská Streda – Bratislava

Nová linka bude premávať od 2. septembra jedenásťkrát denne z Dunajskej Stredy do Bratislavy a späť.
Nová linka bude premávať od 2. septembra jedenásťkrát denne z Dunajskej Stredy do Bratislavy a späť.

Novú autostrádu R7 začne využívať expresná linka z Dunajskej Stredy do Bratislavy, ktorá obíde obce s chronickými dopravnými zápchami. Trnavský župan Viskupič verí, že zláka aj časť ľudí, ktorí dnes dochádzajú autami.

Zdieľať

Minister hospodárstva Sulík nepotvrdil, či v druhom balíčku opatrení, ktorý chystá, bude aj zvýšenie počtu hodín pre brigádnikov, prenosná ŠPZ a všeobecná živnosť. „Ktoré konkrétne body tam budú, neviem oficiálne ani potvrdiť, ani vyvrátiť. Ak o tom píšu iné médiá, môžu to mať len z neoficiálnych zdrojov a nemusí to tak byť.“

Informáciu o opatreniach priniesli Hospodárske noviny.

Sulík povedal, že opatrenia ešte len dávajú na jednu kopu a táto fáza sa bude končiť koncom augusta. Dovtedy chce spraviť ešte minimálne jednu výzvu aj pre odbornú verejnosť, aby prišla s nejakými návrhmi opatrení.

V prvej polovici septembra začne jeho tím rokovať o opatreniach s ministerstvami, následne sa začne tvoriť ich legislatívna podoba, návrh tentoraz pôjde aj do medzirezortného pripomienkového konania.

Sulík chce, aby ešte na jeseň išiel druhý podnikateľský balíček do parlamentu. Jeho cieľom je, aby opatrení bolo aspoň dvesto.

Zdieľať

Na boj proti pandémii koronavírusu je potrebných oveľa viac peňazí, než prisľúbili jednotlivé štáty. „Sme asi na desiatich percentách,“ povedal šéf WHO Tedros Ghebreyesus. Len samotná vakcína si podľa neho žiada vyše sto miliárd dolárov.

Ghebreyesus vníma najbližšie tri mesiace ako kľúčové pre boj s pandémiou. Aby svet dokázal tento čas efektívne využiť, treba podľa neho zlepšiť financovanie o desiatky miliárd dolárov. Existuje totiž „obrovská svetová priepasť“ medzi potrebnými a prisľúbenými peniazmi.

Krízový expert WHO Mike Ryan hovorí, že šírenie koronavírusu zatiaľ nevykazuje znaky sezónnosti ako napríklad chrípka. Ak ho úrady cez leto prestanú potláčať, budú opäť pribúdať prípady nákazy, čo sa už deje v mnohých európskych krajinách.

Na celom svete sa koronavírusom dosiaľ nakazilo zhruba 20 miliónov ľudí, vyše 730-tisíc zomrelo. (čtk, reuters)

Zdieľať

Minister obrany Naď sa na základni v Prešove stretol s manažérmi amerického výrobcu vrtuľníkov Bell, ktorý by chcel dodať svoje stroje slovenskej armáde.

Slovensko by na nákup mohlo využiť 50 miliónov eur z amerického vládneho fondu. Podľa Naďa však rozhodujúce bude, aké potreby si nadefinujú vojaci.

Foto - MO
Foto – MO
Zdieľať

Dočasná ochrana pred konkurzmi (bankrotmi) by od budúceho roka mohla pokračovať v upravenej podobe. Počíta s ňou návrh, ktorý predložilo ministerstvo spravodlivosti do pripomienkového konania. Okrem toho navrhuje nízkonákladový konkurz pre malé firmy.

Dočasná ochrana v súčasnosti umožňuje podnikom v koronakríze vyhnúť sa prípadným špekulatívnym návrhom na konkurz, ktoré by sa mohli skončiť predajom ich majetku. Zatiaľ funguje do októbra, vláda ju môže predĺžiť do konca roka.

Ministerstvo teraz predstavilo opatrenia, ktoré majú na dočasnú ochranu nadviazať.

Čo predstavilo ministerstvo spravodlivosti

  • dočasnú ochranu v novej podobe (takzvanú neformálnu reštrukturalizáciu), ktorá by umožnila pokračovať podnikateľovi alebo firme v podnikaní, sa budú môcť uchádzať záujemcovia spĺňajúci podmienky na dočasnú ochranu pred veriteľmi.
  • Ako podmienku ministerstvo navrhuje súhlas nadpolovičnej väčšiny veriteľov (podľa veľkosti pohľadávok) alebo rokovanie s veriteľmi s tretinou pohľadávok o úvere. (Z oboch možností by sa podľa materiálu pri schvaľovaní zákona mala vybrať len jedna).
  • Následne bude musieť reštrukturalizačný poradca do dvoch mesiacov vypracovať nezávislú analýzu udržateľnosti prevádzky podniku a do ďalších štyroch mesiacov budú dohodnuté pravidlá refinancovania takéhoto podniku a splátkový kalendár.
  • Takzvaný malý konkurz je určený pre malé firmy, ktoré by mohli prejsť zjednodušeným procesom. Súd by mal vyhlásiť konkurz do 15 dní od doručenia návrhu.
  • Účinnosť novely ministerstvo navrhlo od januára 2021.

Dodáva, že o návrhu diskutovalo so Slovenskou bankovou asociáciou, Národnou bankou Slovenska, niektorými advokátmi alebo správcami.

Zdieľať

Koronakríza sa zatiaľ neprejavila na bankrotoch nemeckých firiem. Súdy hlásili v máji 1 504 insolvencií, o 10 % menej než pred rokom. Očakávanú vlnu krachov zdržiava pozastavenie povinnosti podávať návrh na konkurz do konca septembra.

Štatistiku firemných bankrotov za máj zverejnil spolkový štatistický úrad Destatis na internetovej stránke. Najviac insolvencií pripadlo na obchod a stavebníctvo.

Firmy, ktoré sa v piatom mesiaci dostali do insolvencie, boli v priemere väčšie ako pred rokom. Pohľadávky veriteľov dosiahli celkovo 3,1 miliardy eur po 2,5 miliardy eur vlani. (tasr)

Zdieľať

VW hromadné testovanie iba zvažoval, elektrárne ho majú len v plánoch. Štát na testovanie firiem nemá názor 

Foto - Slovnaft
Foto – Slovnaft

Volkswagen v Bratislave hromadné testovanie pracovníkov na koronavírus zvažoval, no napokon k nemu nepristúpil, keďže má 12-tisíc vlastných zamestnancov a ďalšie tisíce u subdodávateľov, ktorí chodia do areálu fabriky. Slovenské elektrárne majú testovanie v pandemických plánoch, aktivovali by ho pri skutočnom ohrození pracovníkov.

Za vaše predplatné

Predplaťte si informačného asistenta o ekonomike

Kúpiť predplatné

Aktivujte si ranný Ekonomický Newsfilter

Pozrite si ukážkuAktivovať