Lipšic poukazuje na výpoveď Zoltána Andruskóa: „Andruskó nie je žiaden prototyp poctivého podnikateľa a čestného človeka. Tento súd však veľmi dobre vie, že spolupracujúci obvinení zväčša nemajú bezúhonnú minulosť a krištáľovo čistý charakter. Výpovede Andruskóa v tejto veci vykazujú vysokú mieru vierohodnosti.“
„Ak by totiž Andruskó označil za objednávateľov vraždy Jána Kuciaka niekoho iného ako skutočných objednávateľov, išiel by tým sám proti sebe a riskoval by úplne všetko. Riskoval by stratu všetkých potenciálnych benefitov spolupracujúceho obvineného, šancu na nižší trest a takmer s istotou by mu hrozil doživotný trest odňatia slobody,“ pokračuje Lipšic.
Hovorí, že ak sa Andruskó rozhodol ihneď po svojom zadržaní vypovedať, tak nemal žiadnu motiváciu vymyslieť si, kto bol reálnym objednávateľom vraždy.
„Jeho výpovede sú verifikované objektívnymi dôkazmi, o ktorých existencii nemohol mať Andruskó a dokonca ani orgány činné v trestnom konaní v čase jeho zadržania a začiatku spolupráce žiadnu vedomosť. Ak by klamal o objednávateľoch úkladnej vraždy, bolo by vecou krátkeho času, kedy by orgány činné v trestnom konaní na jeho zavádzanie prišli, a jeho osobné postavenie v trestnom stíhaní by sa dramaticky zhoršilo.“
