Bratislavské Staré Mesto nesúhlasí so zámerom ani s miestom Hrobu neznámeho vojaka v parku pri úrade vlády, kde dnes stojí socha komunistu Mareka Čulena. Išlo ešte o zámer bývalej vlády a ministerstva obrany pod vedením SNS.
Mestská časť žiada zrušenie uznesenia úradu vlády a určené financie vo výške 820-tisíc eur navrhuje investovať napríklad do dôstojnejšieho oplotenia Grasalkovičovej záhrady za Prezidentským palácom v Bratislave. Stanovisko v stredu schválili miestni poslanci, požiadal oň Metropolitný inštitút Bratislavy.
Miesto, kde by sa mal podľa pôvodného zámeru Hrob neznámeho vojaka vybudovať, považuje samospráva za nedôstojné a nereprezentatívne. Podľa poslanca Petra Osuského by predstava parčíka na rozhraní električkovej a trolejbusovej trate vyhovovala skôr pieskovisku či preliezačkám, nie však dôstojnému miestu na uctenie padlých.
„Keď sa zamyslím nad susednými krajinami a nad úctou tým, ktorí položili životy, tak Národný pamätník na Vítkove v Prahe, Víťazný oblúk v Paríži, ale aj pamätník Neue Wache v Berlíne či Hrob neznámeho vojaka na Divadelnom námestí vo Varšave sú dôstojné miesta,“ povedal Osuský.
Mestská časť sa však nebráni diskusii o tom, kde by slovenská metropola mohla takéto pietne miesto vybudovať. Za najdôstojnejšie miesto považuje Slavín, ktorý sa v súčasnosti rekonštruuje.
„Keď sa konečne po rokoch upraví centrálna hala pamätníka a otvorí sa pre verejnosť, nie je nič prirodzenejšie a normálnejšie, aby sme do haly umiestnili večný plameň na pamiatku všetkých neznámych vojakov, ktorí položili životy v zápase o dobrú vec, vrátane tohto neznámeho vojaka,“ poznamenal Osuský s tým, že práve toto miesto bude aj pri zahraničných delegáciách „postavené na úroveň ostatných krajín“.
Návrh na vybudovanie Hrobu neznámeho vojaka schválila vláda vlani v apríli. Podľa ministerstva obrany, ktoré návrh predložilo, má byť symbolom patriotizmu a heroizmu občanov Slovenska. Projekt je v súčasnosti pripravený na vyhlásenie architektonickej súťaže. (tasr)
