Archeológovia v Libanone našli zachovalý lis na víno, ktorý sa používal už v 7. storočí pred naším letopočtom. Ide o najstarší nález tohto druhu na území, ktoré obývali Feničania.
Časti lisu sa našli v lokalite Tall Burák, zhruba sedem kilometrov od pobrežného mesta Sajdá, kde vykopávky vykonávala Americká univerzita v Bejrúte (AUB) spolu s univerzitou v Tübingene. Informácia bola zverejnená v odbornom časopise Antiquity.
Na mieste sa našlo množstvo zrniek z hrozna, ktoré sa privážali z blízkych viníc. Šťavu z nich vyšliapali vo veľkej nádrži, kam sa zmestilo až 4500 litrov tekutiny. Mušt odtekal do kade a stáčal sa do kameninových amfor, v ktorých sa nechával kvasiť, dozrieť a v ktorých sa i prevážal.
Lis objavili spolu s pozostatkami štyroch budov z hlinených tehál v lokalite Tall Burák, ktorá bola súčasťou fenickej osady obývanej medzi 8. a 6. storočím pred naším letopočtom. Podľa nálezcov mohlo byť tamojšie víno určené na obchodovanie v zámorí.
„Víno bolo pre Feničanov významnou obchodnou komoditou,“ hovorí Héléne Saderová z AUB, podľa ktorej bolo víno z oblasti Sajdá preslávené a existujú o ňom zmienky v textoch zo starého Egypta. V samotnom Libanone sa však mnoho dôkazov o činnosti vinárov zatiaľ nenašlo, čo sa pripisuje nedôslednému prieskumu. Aj vykopávky v Tall Burak boli zastavené kvôli libanonským ekonomickým problémom.
„Libanonské pobrežie sa nikdy starostlivo neprehľadávalo a len veľmi málo miest s pozostatkami z doby železnej (keď Feničania žili) boli podrobených prieskumu,“ povedala Saderová. Niekoľko zvyškov vinárstva sa našlo akurát na severnom pobreží dnešného Izraela, čo bolo tiež územie Feničanov.
Prvé zmienky o výrobe vína pochádzajú podľa časopisu National Geographic z Gruzínska z doby pred 8000 rokmi. Feničania, ktorí boli zdatnými obchodníkmi a dostali sa až na západné pobrežie Stredozemného mora, sa však postarali o rozšírenie vína v Stredomorí, podobne ako to urobili v prípade olivového oleja a skla.
Ako zdatní moreplavci rozšírili pestovanie hrozna i výrobu vína do svojich kolónií v severnej Afrike, na Sicílii, vo Francúzsku aj v Španielsku. Vďaka nim si víno získalo obľubu v starom Grécku a v Taliansku, kde síce víno z hrozna poznali, ale nie v takej dobrej kvalite, tvrdí archeológ Stephen Batiuk z univerzity v Toronte. „Feničania zrejme zaviedli kultúru popíjania, nový štýl nádob, nový vzťah k vínu,“ povedal Batiuk, ktorý sa na prieskume v Libanone nepodieľal.
Odborník na starobylé vinárstvo z Pensylvánskej univerzity Patrick McGovern povedal, že Feničania víno používali pri obetných obradoch rovnako ako ich predkovia Kanaánčania, a tradíciu potom prevzali židia aj kresťania.
Podľa McGoverna by mohli z Tall Buráku pochádzať niektoré zo stoviek amfor na vrakoch fenických lodí, ktoré sa našli pri pobreží izraelského Aškelone a ktoré pochádzajú z rovnakého obdobia.
„Niektoré sme preskúmali a zistili sme, že je to víno. Možno tie lode boli práve odtiaľ,“ povedal McGovern. (čtk)