Som moslim, som Turek, som Slovák, hovorí Kamil Yılmaz, ktorý na Slovensku žije od roku 2017. Pôvodne prišiel iba v rámci výmenného študijného pobytu, ale po neúspešnom puči v Turecku u nás zostal. Na azyl čakal dva a pol roka, počas ktorých sa cítil ako duch.

Šéf migračného úradu Ján Orlovský hovorí, že Fico pri kritike migrantov koná pokrytecky. „Keď som ešte pracoval v Nadácii otvorenej spoločnosti, bola to práve jeho vláda, ktorá nám v 2016 v čase humanitárnej krízy zverila na manažovanie grant vo výške 500-tisíc eur. Keď teda kosa narazila na kameň, aj Fico vedel urobiť správnu vec.“

Bratislava je už moje mesto, no stále som Ukrajinkou, hovorí tatérka Les Paskarenko. Na Slovensko prišla pred šiestimi rokmi ako 17-ročná študentka, v súčasnosti rozbieha vlastný tatérsky ateliér. V rozhovore pre festival [fjúžn] hovorí, aký vplyv mala vojna na spoločnosť, ale aj o tom, aké je to dostávať sa ľuďom pod kožu.

Dnes sa začína festival [fjúžn], ktorý približuje životy cudzincov a cudziniek na Slovensku. Jednou z nich je aj pedagogička Sheba Juliet, ktorá učí na Žilinskej univerzite. „Je jedno, či učím v Keni alebo na Slovensku. Najviac zaberá úprimnosť,“ hovorí rodáčka z Kene.

Pokiaľ nejde o život, v Keni netreba nič riešiť. Tu na Slovensku každý rieši, že musí niečo dokázať alebo vlastniť, hovorí Sheba Juliet, ktorá na Slovensku žije 11 rokov. V rozhovore hovorí o tom, aké detstvo prežila v Keni a ako ju v Strečne prijali za svoju.

Pred tridsiatkou vybudovala sieť vietnamských bistier, ktoré dnes zamestnávajú 50 ľudí. Lucia Thao Huong Šimeková v rozhovore k festivalu [fjúžn] hovorí, či sa cíti viac ako Vietnamka alebo Slovenka aj ako ju vníma majorita. „Ľudia si však veľakrát myslia, že som zo zmiešaného manželstva, a pýtajú sa ma, ktorý z mojich rodičov je Slovák. Keď poviem, že ani jeden, sú prekvapení, ako je to možné.“