Najnovšie z témy: 17. november, Príbehy 20. storočia
Detstvo Zory Petrášovej sprevádzali výsluchy rodičov. Mamina sestra Viera sa vydala do rodiny fabrikantov Grubovcov, ktorým režim znárodnil majetok. Spomína, ako rodičia vypisovali dokumenty, v ktorých museli uviesť, že majú rodinu v USA.
Evanjelický farár z Liptova pomáhal partizánom a bojoval v SNP, ale nakoniec skončil v komunistickom väzení. Jozef Juráš po 2. svetovej vojne odišiel na pol roka do Ameriky, kde sa vzdelával v oblasti vedenia nedeľných škôl a práce s mládežou. Už vtedy bol v hľadáčiku ŠtB, o pár rokov neskôr ho odsúdili na 13 rokov väzenia za vlastizradu.
Hedviga Bôriková mala ku koncu druhej svetovej vojny len desať rokov. Pomáhala partizánom, zastreleným vojakom vyberala z náprsných vreciek legitimácie, aby ich nezničila krv. Vďaka jej odvahe a odhodlaniu dokázali identifikovať mnohých padlých vojakov a partizánov.
Príbehy 20. storočia: Jozef Tóth sa v roku 1951 dostal do pomocných technických práporov, dodnes nevie prečo. „Stále sa ma všetci pýtali: Prečo tam odviedli práve teba? Nemal som nepriateľov, nemal som konflikty s nikým ani ja, ani moja rodina. Ale čo je pravda, nemal som rád komunizmus. A nemám ho rád dodnes.“
Časť politikov sa snaží o prepísanie udalostí novembra 1989, píše Martin Bútora. „Hŕstka intelektuálov“, ktorá si podľa Pavla Pašku sprivatizovala svoju pravdu, či „uzurpátori novembra 89“ Petra Pellegriniho si vyslúžili toto označenie predovšetkým preto, lebo prakticky všetci boli kritikmi tých, ktorí odkláňajú Slovensko od odkazu Novembra.
Ocenenie Biela vrana tento rok získali infektológ Peter Sabaka, občianski aktivisti Tomáš Bálint a Lukáš Hrošovský a za dlhodobý prínos sociológ a osobnosť novembra ’89 Martin Bútora. Ocenenie sa v tomto ročníku výraznejšie postavilo za ľudí, ktorí sa stali terčom sústredenej nenávisti, a zdôrazňuje, aké je dôležité zvýšiť ich spoločenskú podporu.