Vláda odobrila vyššie sankcie za porušenie zákona o ochrane whistleblowerov. Zamestnávateľovi by pri porušení niektorých z povinností vyplývajúcich zo zákona mohla byť uložená sankcia až do 100-tisíc eur.

Status chráneného oznamovateľa má na Slovensku už 17 whistleblowerov, ktorí odhalili a oznámili nejakú protispoločenskú činnosť, napríklad korupciu. Mnohých chceli za to z práce vyhodiť ako „bonzákov“, pred tlakom zamestnávateľov však whistleblowerov už rok chráni Úrad na ochranu oznamovateľov protispoločenskej činnosti.

Mária Koránová sa pred troma rokmi obrátila na políciu s trestným oznámením, aby upozornila na podozrenia, na ktoré prišla ako hlavná ekonómka Záchrannej služby v Košiciach. Zrazu jej zrušili pracovné miesto a ona získala status chráneného oznamovateľa. Vďaka úradu, ktorý whistleblowerov chráni, je v záchranke stále zamestnaná, ale hoci poberá plat, na pracovisko ísť nemôže. „Veľmi zle sa to počúva, je to absurdné, ale je to tak,“ vraví.

Poslanec OĽaNO Milan Vetrák vyhlásil, že oznamovateľov korupcie treba nielen chrániť, ale aj odmeňovať. Predseda ústavnoprávneho výboru chce na jeseň s ďalšími poslancami predložiť návrh upravujúci odmeny pre oznamovateľov korupcie. Tvrdí, že odmena má riešiť ich zabezpečenie, ak by ich chceli „vyštvať“ zo zamestnania. (tasr)

Samosprávy, agrodružstvá, štátni lesníci a poľovnícke združenia z Poľany predložia envirorezortu žiadosť o výnimku na reguláciu medveďa hnedého na tomto území. Uviedol to riaditeľ Štátnej ochrany prírody SR Dušan Karaska.

Ľudí, ktorí sa stali whistleblowermi, nemotivuje finančná odmena. Šéfka úradu na ochranu whistleblowerov Zuzana Dlugošová hovorí, že sa na nich obracajú ľudia s motiváciou, za ktorou je pocit neférovosti alebo potreby riešiť nespravodlivosť a vážne porušovanie zákonov. „Oni tú motiváciu ani neverbalizujú, majú to v sebe a chcú to jednoducho riešiť,“ dodala.