Denník E

Najnovšie články© N Press s.r.o.

Slovenská sporiteľňa vybavila pracovníkov svojich pobočiek aplikáciami na prepis reči do textu, chce tak uľahčiť komunikáciu nepočujúcim. Zároveň však vyzýva ľudí, aby v čase pandémie navštevovali pobočky čo najmenej a využívali digitálne kanály.
„Pandémia a nosenie rúšok skomplikovali situáciu ľuďom s čiastočnou alebo úplnou stratou sluchu, keďže pri komunikácii nemôžu čítať z pier,“ zdôvodňuje svoj krok najväčšia banka na Slovensku.

Ak máte pripomienku alebo ste našli chybu, napíšte, prosím, na editori@dennikn.sk.

Dnes na DennikE.sk

Prečo sa v Grónsku razia tunely ľahšie ako u nás a prečo Metrostav hľadá zákazky aj za polárnym kruhom

Aleš Gothard, foto - Metrostav
Aleš Gothard, foto – Metrostav

Zákaziek u nás aj v Česku ubudlo, stavbárom sa oplatí pozerať čoraz viac aj k polárnemu kruhu, napríklad Metrostav sa aktuálne zaujíma o razenie tunela v Grónsku. Šéf jeho tunelovej divízie Aleš Gothard vysvetľuje, ako raziť tunel pri teplotách, pri ktorých cement v betóne bežne netvrdne. „Dá sa to trochu oklamať tým, že do betónu primiešate chemické látky rôznych zlúčenín“.

Pamätáte si sľub o miliardovom fonde z peňazí z bankového odvodu? …aj u Hegera sa na to snažia zabudnúť

Premiér Igor Matovič, minister financií Eduard Heger a generálny riaditeľ SLSP Peter Krutil po rokovaní vlády a bánk začiatkom apríla. Foto - TASR
Premiér Igor Matovič, minister financií Eduard Heger a generálny riaditeľ SLSP Peter Krutil po rokovaní vlády a bánk začiatkom apríla. Foto – TASR

Vláda nedodržala sľub vytvoriť z miliardy eur z bankového odvodu osobitný fond pre verejné investície. Takzvaný Rozvojový fond Slovenska mal vzniknúť podľa memoranda medzi vládou a bankami do konca minulého roka, ale ministerstvo financií na tom ani nezačalo robiť. Vláda sa pri investíciách teraz spolieha na Plán obnovy a banky neprotestujú, lebo im by to peniaze zaplatené v bankovom odvode aj tak nevrátilo.

Minúta po minúte

Aerolínie Saudia plánujú objednať celkovo 70 lietadiel od Airbusu a Boeingu. Štátna letecká spoločnosť získala v uplynulých rokoch od vlády pomoc najmenej 7 miliárd dolárov. Už predtým zápasila so stratami a vlani ju poškodila pandémia.

Saudia rokuje s bankami o úvere vo výške 3,1 miliardy dolárov, ktorým by spolufinancovala nákup úzkotrupových lietadiel A321 od Airbusu a širokotrupových strojov Boeing 777 a 787 Dreamliner.

V súčasnosti Saudia využíva 144 lietadiel vrátane strojov, o ktoré má záujem. (tasr, reuters)

Firmy nemajú žiadne detailnejšie informácie o plánovaných obmedzeniach, čakajú na tlačovku vlády. Nie je im napríklad jasné, kto by mal zabezpečiť respirátory, ktoré by mohli byť od 15. marca povinné v interiéroch.

„Treba si počkať na tú tlačovú konferenciu, naozaj neviem, ako máme tomu rozumieť,“ povedal Rastislav Machunka, viceprezident Asociácie zamestnávateľských zväzov a združení s tým, že kompetentní s nimi túto zmenu nekonzultovali.

„Na to neviem odpovedať v tejto chvíli, či to je alebo nie je problém, alebo ako by to malo fungovať. Niektoré firmy to samozrejme zrealizujú, zaplatia to ľuďom a vedia to zabezpečiť, pokiaľ tie respirátory budú dostupné. Dnes je situácia väčšinou taká, že ten respirátor každý už dneska má a treba skôr zabezpečiť jeho pravidelnú výmenu, aby ho nenosil dva týždne,“ povedal Machunka.

„Niektoré firmy to však nebudú vedieť spraviť pre ich finančnú situáciu,“ povedal tiež Machunka v debate o tom, čo by sa stalo, keby respirátory boli povinné aj vo firmách.

Daniel Křetínský a Patrik Tkáč investovali do holandskej poštovej firmy PostNL. Prostredníctvom spoločnosti Vesa Equity Investment kúpili 3,24 % akcií za približne 56 miliónov eur.

O transakcii informuje portál e15.cz. Akcie PostNL na burze v Amsterdame dnes vykazovali silný rast, počas dňa sa dostali na 3,813 za kus, čo bolo asi trojročné maximum.

Křetínský získal podiel aj v britskej Royal Mail, kde je Vesa najväčším akcionárom s 13,1 %. Akcie začal kupovať zhruba pred rokom za cenu 1,5 libry za kus, v súčasnosti stoja asi 4,5 libry.

Viac o investíciách Křetínského a Tkáča:

  • Okrem pošty kúpili v Británii podiel v obchodnom reťazci Sainsbury’s a investovali aj na ďalších burzách, napríklad do akcií ProSiebenSat.1, Foot Locker, Casino či Maisons du Monde.
  • Vo Vesa Equity Investment má Křetínský rozhodujúce slovo, spoločne so svojimi manažérmi ovláda 56-percentný podiel. Zvyšok vlastní Tkáč.
  • Vo Francúzsku získal Křetínský podiel v novinách Le Monde, čo vyvolalo nevôľu a pochybnosti novinárov, ktorí sa obávajú o svoju nezávislosť. (čtk)

Talianska ekonomika vlani klesla o 8,9 % po raste o 0,3 % v predchádzajúcom roku. Hospodárstvo tvrdo zasiahla pandémia, prepad je zhruba v súlade s predpokladmi. Rozpočtový deficit a verejný dlh sa zvýšili menej než sa čakalo.

Čísla za rok 2020:

  • Vláda podľa poslednej prognózy očakávala, že HDP klesne o 9 %, štatistický úrad Istat v predbežnom odhade počítal s prepadom o 8,8 %.
  • Deficit rozpočtu stúpol na 9,5 % HDP z 1,6 % v roku 2019, čo bolo dvanásťročné minimum. Plán na minulý rok počítal s nárastom schodku na 10,8 %.
  • Verejný dlh sa zvýšil na 155,6 % výkonu ekonomiky zo 134,6 % predvlani, oficiálna prognóza počítala so 157 %. Taliansko má v pomere k HDP najvyšší dlh v eurozóne po Grécku.

Aký je výhľad

Vlani v septembri vláda odhadla, že ekonomika sa tento rok zotaví a HDP stúpne o 6 %. Podľa analytikov sa to nesplní v dôsledku pandémie a vládnych obmedzení proti koronavírusu.

V prípade rozpočtového deficitu kabinet očakáva zníženie na 8,8 % HDP.

Kontext

Čo sa týka zadlženia, Taliansko už dlhší čas neplní pravidlá Paktu stability a rastu na koordináciu rozpočtovej politiky krajín eurozóny. Podľa nich by mal byť verejný dlh pod 60 % HDP a schodok by nemal prekročiť 3 %.

Z dôvodu pandémie členské štáty vlani prvý raz pozastavili dodržiavanie pravidiel. (čtk, istat)

Schodok štátneho rozpočtu za prvé dva mesiace tohto roka vzrástol oproti vlaňajšku o dve tretiny. Príjmy štátu sa znížili a výdavky boli medziročne vyššie. Hospodárenie vlády ovplyvňuje od minuloročnej jari pandémia.

Údaje zverejnilo ministerstvo financií. Štátny rozpočet tvorí dôležitú časť verejných financií.

  • Deficit rozpočtu do konca februára dosiahol 1,18 miliardy eur.
  • V porovnaní s rovnakým obdobím vlaňajška, keď schodok predstavoval 721 miliónov eur, to predstavuje nárast o 63,6 %.
  • Rozpočtové príjmy za prvé dva mesiace roka klesli medziročne o 14,3 %, najmä pre nižšie výnosy z daní.
  • Výdavky boli, naopak, o 5,1 % vyššie.

Vlani rozpočtový deficit Slovenska vystúpil na takmer 7,76 miliardy eur po schodku 2,2 miliardy v predchádzajúcom roku. Na tento rok zákon o štátnom rozpočte predpokladá deficit takmer 8,06 miliardy eur. (čtk, e)

Lesy SR majú nového povereného generálneho riaditeľa Jána Goliana, ktorý je v súčasnosti organizačným riaditeľom podniku. Funkciu bude zastávať do ukončenia výberového konania.

„Výberové konanie na generálneho riaditeľa Lesov SR vyhlásilo ministerstvo pôdohospodárstva koncom januára. Súčasťou požiadaviek na uchádzačov je aj príprava koncepcie reformy podniku a jeho transformácie na moderný útvar. Výberové konanie sa uskutoční v dvoch kolách, písomnou a ústnou formou,“ konštatovala Marína Debnárová, vedúca odboru komunikácie Lesov SR so sídlom v Banskej Bystrici.

Doterajší poverený generálny riaditeľ Tomáš Čuka pôsobil vo funkcii od 28. novembra 2020. Poverenie sa mu skončilo posledným februárovým dňom.

Lesy SR sú najväčším správcom lesného majetku na Slovensku. Obhospodarujú viac ako 880 000 hektárov lesných pozemkov, čo je takmer 43 % lesného pôdneho fondu krajiny. Zamestnávajú zhruba 3400 ľudí. (tasr)

Zväz obchodu víta informácie o sprísnených opatreniach prijatých vládou, uviedol to jeho prezident Martin Katriak. Pozitívne hodnotí to, že sa zakáže chodiť do obchodu zákazníkom s pozitívnym testom na covid, zväz tento krok navrhoval.

„Sme radi, že rozum a logika zvíťazili. Toto rozhodnutie veľmi vítame,“ dodal Katriak.

„Čakáme na oficiálne uznesenia vlády a opatrenia, ktoré prijme Úrad verejného zdravotníctva SR. Keďže podľa dostupných informácií majú nové opatrenia platiť od 8. marca, veríme, že dovtedy budú vydané aj oficiálne pokyny,“ zdôrazni Katriak.

„Pokiaľ ide o respirátory typu FFP2 máme trochu obavy, či sa k občanom dostane dostatok informácií, že vstup do verejných priestorov vrátane obchodov bude možný len s týmto druhom respirátora,“ poznamenal. Zväz obchodu sa podľa Katriaka obáva, či zásobovanie bude schopné dostatočne uspokojiť dopyt po tomto druhu rúška. „Vítame však rozhodnutie, že na tento tovar sa neplatí DPH,“ podčiarkol.

„Kontrola opatrenia, nosenia FFP2, bude veľmi náročná, ale veríme, že ju zvládneme. Problém bude najmä v menších predajniach, kde nie sú prítomní pracovníci SBS a pracovníci predajní nemajú moc, aby vykázali občana bez FFP2 respirátora alebo aby inak zakročili. Isté však je, že opatrenie samotné vítame,“ povedal Katriak.

Vyjadril sa aj k odporúčaniu vlády, aby seniori využívali v obchodoch len vyhradené hodiny. „Zväz obchodu SR odporúčal prijať dve opatrenia, a to buď celkom zrušiť tieto seniorské hodiny, lebo nie sú v súlade s praxou a našimi skúsenosťami, alebo sme navrhovali hodiny od 7.30 do 9.00 h. Seniori teraz chodia do obchodov po celý deň. Čas medzi 9.00 a 11.00 h nie je pre nich prioritou a obchody sú v tomto čase takmer prázdne,“ podčiarkol. (tasr)

V Nemecku sa po dvoch mesiacoch otvorili kaderníctva. Spolková vláda však aj napriek postupnému uvoľňovaniu opatrení upozorňuje na riziko nákazy novými variantmi koronavírusu.

Od minulého týždňa sa v Nemecku obnovila fyzická výučba pre mnohých študentov základných škôl.

Nemeckí predstavitelia majú najnovšie v stredu rozhodnúť o ďalšom vývoji v rámci opatrení, ktoré majú vypršať v nedeľu 7. marca.

Väčšina predajní musela v Nemecku zatvoriť svoje prevádzky ešte 16. decembra. Reštaurácie, bary a športoviská sú tam zatvorené už od 2. novembra. V hoteloch majú naďalej povolené ubytovať sa len ľudia, ktorí cestujú z pracovných dôvodov.

Za posledných 24 hodín v Nemecku pribudlo ďalších 4732 pozitívnych testov, na covid-19 umrelo ďalších 60 ľudí. (tasr, ap)

S akciami štartujúcich aerolínií Flyr sa začalo obchodovať na burze v Osle. Záujem o nový titul bol od začiatku veľmi silný, cena vzrástla o 28 %. Flyr chcú konkurovať zavedeným škandinávskym dopravcom Norwegian Air či SAS.

Akcie Flyr, čo sa dá preložiť ako „Letíme“, debutovali na trhu Euronext. Firma sa spolieha na zotavenie leteckej dopravy po pandémii, prvý let plánuje na polovicu roka. V pláne má spojenie nórskych miest a počíta aj s ponukou významných európskych destinácií.

Nové aerolínie založili ľudia z odvetvia, prostredníctvom IPO získali 70 miliónov dolárov. Chcú kúpiť alebo si prenajať osem lietadiel a časom rozšíriť flotilu.

Odvetvie leteckej dopravy zažilo v dôsledku pandémie silný pád a zatiaľ počíta straty. Konkurenčné Norwegian Air prechádzajú reštrukturalizáciou, aby sa vyhli bankrotu. Plánujú obmedziť flotilu z pôvodných 140 lietadiel na zhruba 50 strojov. (čtk, reuters)

Partizánske opäť odpustí polovicu nájomného podnikateľom s prevádzkami v mestských nebytových priestoroch. Znížené nájomné budú mať od polovice októbra 2020 do konca januára 2021.

Schválili to mestskí poslanci koncom februára.

Odpustením polovice nájomného v priestoroch v správe Mestskej umeleckej agentúry (MUA) a Správy majetku mesta (SMM) chce samospráva pomôcť k znovuoživeniu, respektíve prežitiu predovšetkým malých podnikateľov, ktorí sú nájomcami v mestských priestoroch na základe zmlúv a doručených žiadostí o odpustenie časti nájomného.

Podnikatelia budú mať znížené nájomné za obdobie od polovice októbra minulého roka do 31. januára 2021. Pre SMM to znamená výpadok príjmov vo výške 10 306,15 eura a pre MUA vo výške 2777,49 eura.

Rovnakú zľavu z nájomného vo výške 50 percent by mali dostať i za február tohto roka tie subjekty, ktoré majú pre prijaté opatrenia naďalej sťažený výkon svojho podnikania. Mesto obdobne postupovalo i počas prvej vlny pandémie nového koronavírusu. (tasr)

Rakúsko na tom nie je horšie ako Slovensko v pomoci zamestnancom, ako tvrdí minister práce Milan Krajniak (Sme rodina). Myslí si to poslanec Smeru Ján Richter a poukázal na rozdielne metodiky oboch krajín na výpočet miery nezamestnanosti.

Krajniak si podľa Richtera porovnal slovenskú mieru nezamestnanosti na úrovni 7,81 % s tou rakúskou na úrovni 11,40 % a z toho usúdil, že v pomoci zamestnancom sme úspešnejší. Richter však tvrdí, že to tak nie je a odvoláva sa aj na štatistiky Eurostatu.

„Minister Krajniak si zámerne alebo nevedomky na porovnanie miery nezamestnanosti zvolil národné štatistiky oboch krajín. Ako minister by však už mohol vedieť, že každá krajina používa na výpočet miery nezamestnanosti vlastný vzorec, má teda vlastnú metodiku,“ podotkol Richter.

V Rakúsku sa podľa jeho slov miera nezamestnanosti počíta ako podiel počtu evidovaných nezamestnaných k počtu zamestnancov registrovaných rakúskou „sociálnou poisťovňou“. Na Slovensku zase ako podiel nezamestnaných k ekonomicky aktívnym osobám.

Richter skonštatoval, že pri porovnaní miery nezamestnanosti v jednotlivých krajinách je potrebné vychádzať z porovnateľných údajov, teda z údajov získaných jednotnou metodikou. „Takúto štatistiku a porovnanie krajín robí napríklad Eurostat. Podľa neho malo v decembri 2020 Rakúsko mieru nezamestnanosti 5,8 % a Slovensko 7,0 %. To je veľký rozdiel oproti tomu, čo uvádza minister Krajniak,“ zdôraznil Richter.

Krajniak v nedeľnej diskusnej relácii RTVS O 5 minút 12 zdôraznil, že na Slovensku je nezamestnanosť nižšia ako v susednom Rakúsku. Poukázal na to aj na sociálnej sieti vo štvrtok s tým, že Slovensko je tak v ochrane pracovných miest momentálne úspešnejšie než Rakúsko. (tasr)

Čína dala vlani na výskum a vývoj rekordných 2,4 % HDP, celkové výdavky stúpli o desatinu na 378 miliárd dolárov. Tempo rastu bolo najslabšie za päť rokov, vyplýva z predbežných údajov čínskeho štatistického úradu.

Predvlani výdavky na výskum a vývoj dosiahli 2,23 % výkonu čínskej ekonomiky a medziročne sa zvýšili o 12,5 %.

Pokračujúce snahy Pekingu o technologickú sebestačnosť pravdepodobne zvýšia nervozitu v USA, ktoré sa snažia obmedziť technologický vzostup Číny.

Peking sa zaviazal urýchliť vývoj 5G technológií, výroby polovodičov a ďalších technológií, ktoré sú považované za zásadné pre ďalšiu fázu ekonomického rozvoja. (čtk, bloomberg)

Wood & Company kúpila od rakúskej CA Immo kancelárske budovy BBC 1 a BBC 1 Plus. Cenu za priestory v širšom centre Bratislavy slovensko-česká investičná skupina nezverejnila.

Skupina o tom informovala v tlačovej správe. Reality bude spravovať prostredníctvom dvoch svojich podfondov.

Pre Rakúšanov predaj znamená odchod zo Slovenska, podobne už opustili aj Slovinsko, Bulharsko, Rusko, Ukrajinu a Chorvátsko.

Wood & Company má v Bratislave aj budovy Aupark Tower, BBC 5, Lakeside Park 01 a Westend Tower.

BBC 1 a BBC 1 Plus tvoria 25 500 štvorcových metrov prenajímateľnej plochy, z bratislavských budov tak bude pre Wood & Company štvrtou najväčšou.

Za vaše predplatné

Predplaťte si informačného asistenta o ekonomike

Kúpiť predplatné

Aktivujte si ranný Ekonomický Newsfilter

Pozrite si ukážkuAktivovať