Denník E

Čo očakáva IATA

• Koncom vlaňajška predpokladala, že letecká doprava bude na základe počtu cestujúcich a preletenej vzdialenosti na 51 % predkrízovej úrovne. Teraz očakáva len 43 %.
• IATA ďalej predpokladá, že straty odvetvia za tento rok dosiahnu 47,7 miliardy dolárov. Oproti vlaňajšej strate 126,4 miliardy dolárov by to bolo zlepšenie, no aerolínie budú podľa IATA ďalej potrebovať podporu štátov na vyplácanie miezd.
• Oživenie je nerovnomerné, rastú najmä domáce trhy v USA a v Číne, kým Európa bude tento rok len na tretine prevádzky z roku 2019.
• Tržby tento rok pravdepodobne stúpnu o 23 % na 231 miliárd dolárov. Ďalej však budú hlboko pod tržbami z roku 2019, keď predstavovali 607 miliárd dolárov.
• Zvýšenie sa očakáva pri nákladnej doprave, tento rok by mohla rásť o 13,1 % a prekonať úroveň z roku 2019.

„Táto kríza je dlhšia a hlbšia, než ktokoľvek mohol očakávať,“ povedal generálny riaditeľ IATA Willie Walsh. (čtk, reuters)

Poslanci novelizovali zákon o ochrane hospodárskej súťaže, odhlasovali však aj pozmeňovací návrh od Miloša Svrčeka zo Sme rodina, ktorý vznik úradu podpredsedu vlády predpokladal.

Holý je vo vláde zástupcom strany Sme rodina, má na starosti legislatívu, no nevedie žiadne ministerstvo.

Prezidentka argumentovala rizikom, že by sa kompetenčný zákon menil bez riadneho legislatívneho procesu, novele vyčítala aj ďalšie nedostatky.

Prílepky sú spolu so skrátenými konaniami častým terčom kritiky práce slovenských poslancov. Zuzana Čaputová tento rok už vetovala zákon aj pre neoprávnené skrátené konanie. Týkalo sa to opravy lehôt na pokutovanie za chýbajúce diaľničné známky a poslanci už novelu nanovo neschválili.

Poslanci môžu prezidentkino veto prelomiť väčšinou, čiže minimálne 76 hlasmi.

V továrňach v Brémach a Rastatte sa zastaví prevádzka od 23. apríla predbežne na týždeň. Automobilka upozornila, že situácia sa neustále mení.

Globálny nedostatok čipov si v poslednom čase vynútil obmedzenie produkcie v General Motors, Ford Motor či Volkswagene (čo sa zrejme dotkne aj Slovenska).

Skupina Stellantis oznámila, že pre nedostatok čipov bude do vozidiel Peugeot 308 namiesto digitálnych tachometrov montovať analógové. (čtk, e)

Prečítajte si

Nedostatok čipov podľa zamestnancov stopne výrobu drahých SUV v bratislavskom VW. Malé autá budú pokračovať

Aero Vodochody informovalo o ukážke v tlačovej správe. Hovorí, že ponúka aj „strategickú spoluprácu pri výcviku vojenských pilotov“ a priemyselnú spoluprácu na výrobe lietadla.

Českého výrobcu v minulosti vlastnila skupina Penta, vlani český protimonopolný úrad schválil jej predaj spoločnosti Aero. Tú zas vlastní maďarský podnikateľ András Tombor a skupina Omnipol.

Prečítajte si

Na obrane plánujú ďalší nákup lietadiel. Hľadá sa nástupca slávnych albatrosov, veľký záujem majú Česi

„V dvanástich najväčších industriálnych centrách musia byť emisie v ovzduší znížené o 20 % do roku 2024 prostredníctvom komplexnej modernizácie priemyslu, bývania, komunálnych služieb, dopravy a energetiky,“ uviedol ruský prezident v prejave k federálnemu zhromaždeniu.

Ruská ekonomika je do veľkej miery závislá od vývozu ropy, plynu a nerastných surovín. Tlak na boj s klimatickými zmenami je pre Kremeľ vážnou výzvou.

Rusko sa pred dvoma rokmi pridalo k parížskej klimatickej dohode a Putin vlani nariadil vláde, aby našla spôsob, ako znížiť emisie skleníkových plynov do roku 2030 o 30 % oproti stavu z roku 1990. (čtk, reuters)

Údaje sú zo správy, ktorú dnes vzala na vedomie vláda.

• Kontroly vlani zistili 567 zamestnávateľov, ktorí porušili zákaz nelegálneho zamestnávania tým, že takto zamestnávali 1641 osôb. Z toho 30 bolo mladistvých.
• Zhruba tretina (557) nelegálne zamestnaných bola z iných krajín, najmä z Ukrajiny.
• Najviac sa nelegálne zamestnávanie týkalo stavebníctva (28,9 %).
• Vlani orgány inšpekcie práce, ústredia práce a úradov práce uložili 737 pokút za necelých 3,4 milióna eur. Oproti roku 2019 je to 7,7-percentný pokles v sume pokút a 9,8-percentný pokles v ich počte. (tasr, e)

Apelujú aj na podporu farmárov, ktorí chcú obnoviť lúky a vrátiť zvieratá do krajiny. Rovnako žiadajú zvýšenú podporu ekologickým formám poľnohospodárstva a zníženie používania agrochemikálií.

„Nezmeníme minulosť, no dokážeme ovplyvniť budúcnosť a na tej by malo záležať v tejto krajine každému jednému z nás. Ja môžem z tohto miesta sľúbiť, že s mojimi kolegami urobím všetko preto, aby sa vrátila do našej krajiny pestrosť,“ uviedol Mičovský. Zároveň ho teší, že v prípade zlepšovania vidieka sa ozýva čoraz viac hlasov.

Ministerstvo pôdohospodárstva poukazuje, že do nového strategického plánu na roky 2023 – 2027 budú preto v rámci ekoschém priamych platieb navrhované viaceré typy intervencií podporujúce biodiverzitu, prírodné zdroje a klímu. Pôjde napríklad o diverzifikáciu plodín a tvorbu ochranného pásu s povinnosťou zabezpečiť maximálnu súvislú výmeru jednej plodiny.

Navrhované sú aj ochranné plochy pre opeľovače vysiatím zmesí plodín. Agrorezort plánuje v rámci rozvoja vidieka ochranu biotopov sústavy Natura 2000 aj mimo nej.

„Napĺňanie týchto ambicióznych myšlienok pre lepšiu budúcnosť poľnohospodárskej krajiny spočíva aj v oblasti komplexných pozemkových úprav a budovaní spoločných zariadení i opatrení,“ uviedlo ministerstvo. Na ich realizáciu využije financie z programu rozvoja vidieka. Deklaruje, že uprednostní investície do budovania zelených krajinných prvkov pred samotným sceľovaním pozemkov.

V prechodnom období bude z programu vyčlenených na komplexné pozemkové úpravy na roky 2021 – 2022 celkovo 55 miliónov eur. V budúcej Spoločnej poľnohospodárskej politike je na pozemkové úpravy vyčlenených 30 miliónov ročne, teda na roky 2023 – 2027 celkovo 150 miliónov eur.

Agrorezort kladie podľa vlastných slov dôraz aj na používanie chemikálií a vzdelávanie poľnohospodárov, ktorí tieto prípravky používajú. K zlepšeniu a napĺňaniu cieľov by mali prispieť aj aktivity poľovníkov.

„Zvyšovanie úživnosti poľovného revíru napríklad vysádzaním remízok či ohryzových drevín prispeje k zníženiu poškodzovania rozsiahlych poľnohospodárskych monokultúr zverou,“ tvrdí ministerstvo.

Iniciátormi petície sú združenia Slovenská ornitologická spoločnosť/BirdLife Slovensko, Bratislavské regionálne ochranárske združenie, Ochrana dravcov na Slovensku a iniciatíva My sme les. (tasr)