Denník E

Najnovšie články© N Press s.r.o.

Povinné testy pre vodičov slovenských kamiónov v Nemecku ohrozujú zásobovanie slovenského priemyslu, píše vo svojom stanovisku Republiková únia zamestnávateľov. Najviac 48 hodín staré testy vyžaduje Nemecko od slovenských šoférov od nedele.

V čom je problém: Slovenské firmy hlásia, že nebudú vedieť od pondelka polnoci zabezpečiť dodávky materiálov zo Slovenska do Nemecka, keďže dopravné spoločnosti nebudú vedieť zabezpečiť testy pre svojich vodičov v takom časovom okne, ktoré požadujú nemecké úrady.

  • Zabezpečiť otestovanie vodičov nákladnej dopravy ešte na Slovensku tak, aby sa v Nemecku vedeli preukázať testom nie starším ako 48 hodín, sa nedá stihnúť vzhľadom na dĺžku prepravy a povinné prestávky.
  • Ak by sa vodiči objednávali na testovanie napríklad v Česku s predstihom, nevedia sa naň dostaviť, lebo testovanie sa spravidla koná v centrách miest, kam nie je povolený vjazd nákladných vozidiel. Vodič totiž nesmie opustiť vozidlo bez toho, aby porušil podmienky poistiek prepravovaného tovaru.

Proti európskym pravidlám: Obmedzenie zo strany Nemecka podľa Republikovej únie zamestnávateľov ide proti uplatňovaniu zelených jazdných pruhov (Green Lanes), ktoré garantujú nepretržité fungovanie dodávateľských reťazcov v jednotnom systéme trhu a plynulú dopravu.

EÚ navyše garantuje, že od vodičov nákladných vozidiel by sa nemalo vyžadovať, aby predložili akýkoľvek doklad okrem svojej identifikácie a vodičského preukazu.

Minister zahraničných vecí Ivan Korčok (nominant SaS) už v sobotu intervenoval proti povinným testom slovenských kamionistov u svojho nemeckého partnera – ministra zahraničných vecí Heika Maasa.

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na pripomienky@dennikn.sk.

Dnes na DennikE.sk

Bratislava o čokoládovne nepríde. Nadnárodný vlastník ich perspektívu potvrdzuje veľkou investíciou

Bratislavská továreň na výrobu čokolády Mondelez International. Foto – Mondelez International
Bratislavská továreň na výrobu čokolády Mondelez International. Foto – Mondelez International

Bývalé bratislavské čokoládovne Figaro potvrdzujú svoju perspektívu v koncerne Mondelez novou investíciou do modernizácie a rozšírenia svojej výroby základných čokoládových hmôt. Ich produkcia v hlavnom meste vzrastie o pätinu na takmer 27-tisíc ton ročne.

Minúta po minúte

Grécko sa turistom otvorí od 15. mája, oznámil premiér Kyriakos Mitsotakis pri predstavovaní plánu na uvoľnenie opatrení. Varoval však, že počet nakazených je stále vysoký, a ľudia by preto počas pravoslávnych veľkonočných sviatkov, ktoré pripadajú na začiatok mája, nemali cestovať. (ekathimerini)

Letecká doprava sa bude podľa združenia IATA oživovať z pandémie pomalšie, než sa čakalo. Otváranie trhu brzdí pomalšie očkovanie a nechuť vlád vytvoriť plány na uvoľnenie cestovania a otváranie hraníc, hovorí asociácia aeroliniek.

Čo očakáva IATA

  • Koncom vlaňajška predpokladala, že letecká doprava bude na základe počtu cestujúcich a preletenej vzdialenosti na 51 % predkrízovej úrovne. Teraz očakáva len 43 %.
  • IATA ďalej predpokladá, že straty odvetvia za tento rok dosiahnu 47,7 miliardy dolárov. Oproti vlaňajšej strate 126,4 miliardy dolárov by to bolo zlepšenie, no aerolínie budú podľa IATA ďalej potrebovať podporu štátov na vyplácanie miezd.
  • Oživenie je nerovnomerné, rastú najmä domáce trhy v USA a v Číne, kým Európa bude tento rok len na tretine prevádzky z roku 2019.
  • Tržby tento rok pravdepodobne stúpnu o 23 % na 231 miliárd dolárov. Ďalej však budú hlboko pod tržbami z roku 2019, keď predstavovali 607 miliárd dolárov.
  • Zvýšenie sa očakáva pri nákladnej doprave, tento rok by mohla rásť o 13,1 % a prekonať úroveň z roku 2019.

„Táto kríza je dlhšia a hlbšia, než ktokoľvek mohol očakávať,“ povedal generálny riaditeľ IATA Willie Walsh. (čtk, reuters)

Prezidentka Zuzana Čaputová vetovala novelu zákona, ktorá by umožnila vytvoriť úrad pre vicepremiéra Štefana Holého. Zdôvodnila to použitím takzvaného „prílepku“, teda zmeny nesúvisiacej s pôvodným zákonom.

Poslanci novelizovali zákon o ochrane hospodárskej súťaže, odhlasovali však aj pozmeňovací návrh od Miloša Svrčeka zo Sme rodina, ktorý vznik úradu podpredsedu vlády predpokladal.

Holý je vo vláde zástupcom strany Sme rodina, má na starosti legislatívu, no nevedie žiadne ministerstvo.

Prezidentka argumentovala rizikom, že by sa kompetenčný zákon menil bez riadneho legislatívneho procesu, novele vyčítala aj ďalšie nedostatky.

Prílepky sú spolu so skrátenými konaniami častým terčom kritiky práce slovenských poslancov. Zuzana Čaputová tento rok už vetovala zákon aj pre neoprávnené skrátené konanie. Týkalo sa to opravy lehôt na pokutovanie za chýbajúce diaľničné známky a poslanci už novelu nanovo neschválili.

Poslanci môžu prezidentkino veto prelomiť väčšinou, čiže minimálne 76 hlasmi.

Odborníci sa podľa Jána Mikasa zhodli, že pri súčasnom uvoľňovaní treba s rušením seniorských hodín počkať. Do úvahy prichádza aj skrátenie času na jednu hodinu. „Diskutujeme o tom, nevylučujeme, že dôjde k zmene,“ povedal hlavný hygienik.

Testovacia stratégia by sa mala zjednodušiť a zefektívniť, povedal hlavný hygienik Ján Mikas. Stále sa rokuje o zmenách. Testovanie by sa malo zamerať na ľudí v najväčšom riziku – v práci či školách.

Daimler pre globálny nedostatok polovodičov dočasne zastaví prevádzku v dvoch nemeckých závodoch. Výrobca mercedesov skráti pracovný čas 18 500 zamestnancom, ktorí sa budú venovať mimoriadnym projektom.

V továrňach v Brémach a Rastatte sa zastaví prevádzka od 23. apríla predbežne na týždeň. Automobilka upozornila, že situácia sa neustále mení.

Globálny nedostatok čipov si v poslednom čase vynútil obmedzenie produkcie v General Motors, Ford Motor či Volkswagene (čo sa zrejme dotkne aj Slovenska).

Skupina Stellantis oznámila, že pre nedostatok čipov bude do vozidiel Peugeot 308 namiesto digitálnych tachometrov montovať analógové. (čtk, e)

V piatok hygiena vydá vyhlášku k otvoreniu terás a fitnes centier. V prípade zastrešenia terás budú musieť byť dve steny voľné, stoly musia byť dva metre od seba. Počet osôb zrejme nebude limitovaný. „Prax ukázala, že veľmi ťažko nejako limitovať členov domácnosti,“ povedal Ján Mikas. Vo štvrtok ešte zasadne konzílium odborníkov a preberie túto tému.

Slovenskí piloti tento týždeň na Sliači skúšali cvičné lietadlo L-39NG od Aero Vodochody, česká firma ich ponúka osem kusov. Prezentácia súvisí so snahou ministerstva obrany a armády obmeniť cvičné lietadlá, záujem mali aj britskí a talianski výrobcovia.

Aero Vodochody informovalo o ukážke v tlačovej správe. Hovorí, že ponúka aj „strategickú spoluprácu pri výcviku vojenských pilotov“ a priemyselnú spoluprácu na výrobe lietadla.

Českého výrobcu v minulosti vlastnila skupina Penta, vlani český protimonopolný úrad schválil jej predaj spoločnosti Aero. Tú zas vlastní maďarský podnikateľ András Tombor a skupina Omnipol.

Podľa Vladimira Putina by emisie skleníkových plynov v Rusku mali byť v nasledujúcich 30 rokoch nižšie než v EÚ. Rusko je významným producentom skleníkových plynov, v krajine pravidelne dochádza k ekologickým katastrofám.

„V dvanástich najväčších industriálnych centrách musia byť emisie v ovzduší znížené o 20 % do roku 2024 prostredníctvom komplexnej modernizácie priemyslu, bývania, komunálnych služieb, dopravy a energetiky,“ uviedol ruský prezident v prejave k federálnemu zhromaždeniu.

Ruská ekonomika je do veľkej miery závislá od vývozu ropy, plynu a nerastných surovín. Tlak na boj s klimatickými zmenami je pre Kremeľ vážnou výzvou.

Rusko sa pred dvoma rokmi pridalo k parížskej klimatickej dohode a Putin vlani nariadil vláde, aby našla spôsob, ako znížiť emisie skleníkových plynov do roku 2030 o 30 % oproti stavu z roku 1990. (čtk, reuters)

Úrady vlani zaznamenali najmenej nelegálne zamestnaných za štyri roky, oproti roku 2019 ich počet klesol o 8,4 % na 1641 ľudí. Klesli aj uložené pokuty. Ministerstvo práce hovorí, že na kontroly mala vplyv pandémia.

Údaje sú zo správy, ktorú dnes vzala na vedomie vláda.

  • Kontroly vlani zistili 567 zamestnávateľov, ktorí porušili zákaz nelegálneho zamestnávania tým, že takto zamestnávali 1641 osôb. Z toho 30 bolo mladistvých.
  • Zhruba tretina (557) nelegálne zamestnaných bola z iných krajín, najmä z Ukrajiny.
  • Najviac sa nelegálne zamestnávanie týkalo stavebníctva (28,9 %).
  • Vlani orgány inšpekcie práce, ústredia práce a úradov práce uložili 737 pokút za necelých 3,4 milióna eur. Oproti roku 2019 je to 7,7-percentný pokles v sume pokút a 9,8-percentný pokles v ich počte. (tasr, e)

Minister Ján Mičovský prevzal petíciu Za živú krajinu, ktorú podpísalo 20-tisíc ľudí, a podporil návrhy ochranárov. Tí žiadajú ozelenenie poľnohospodárstva a zásadné zmeny v podpore farmárov v prospech udržateľnejšieho využívania polí, lúk i lesov, napríklad rozčlenenie lánov biopásmi na menšie s maximálnou rozlohou 20 hektárov.

Apelujú aj na podporu farmárov, ktorí chcú obnoviť lúky a vrátiť zvieratá do krajiny. Rovnako žiadajú zvýšenú podporu ekologickým formám poľnohospodárstva a zníženie používania agrochemikálií.

„Nezmeníme minulosť, no dokážeme ovplyvniť budúcnosť a na tej by malo záležať v tejto krajine každému jednému z nás. Ja môžem z tohto miesta sľúbiť, že s mojimi kolegami urobím všetko preto, aby sa vrátila do našej krajiny pestrosť,“ uviedol Mičovský. Zároveň ho teší, že v prípade zlepšovania vidieka sa ozýva čoraz viac hlasov.

Ministerstvo pôdohospodárstva poukazuje, že do nového strategického plánu na roky 2023 – 2027 budú preto v rámci ekoschém priamych platieb navrhované viaceré typy intervencií podporujúce biodiverzitu, prírodné zdroje a klímu. Pôjde napríklad o diverzifikáciu plodín a tvorbu ochranného pásu s povinnosťou zabezpečiť maximálnu súvislú výmeru jednej plodiny.

Navrhované sú aj ochranné plochy pre opeľovače vysiatím zmesí plodín. Agrorezort plánuje v rámci rozvoja vidieka ochranu biotopov sústavy Natura 2000 aj mimo nej.

„Napĺňanie týchto ambicióznych myšlienok pre lepšiu budúcnosť poľnohospodárskej krajiny spočíva aj v oblasti komplexných pozemkových úprav a budovaní spoločných zariadení i opatrení,“ uviedlo ministerstvo. Na ich realizáciu využije financie z programu rozvoja vidieka. Deklaruje, že uprednostní investície do budovania zelených krajinných prvkov pred samotným sceľovaním pozemkov.

V prechodnom období bude z programu vyčlenených na komplexné pozemkové úpravy na roky 2021 – 2022 celkovo 55 miliónov eur. V budúcej Spoločnej poľnohospodárskej politike je na pozemkové úpravy vyčlenených 30 miliónov ročne, teda na roky 2023 – 2027 celkovo 150 miliónov eur.

Agrorezort kladie podľa vlastných slov dôraz aj na používanie chemikálií a vzdelávanie poľnohospodárov, ktorí tieto prípravky používajú. K zlepšeniu a napĺňaniu cieľov by mali prispieť aj aktivity poľovníkov.

„Zvyšovanie úživnosti poľovného revíru napríklad vysádzaním remízok či ohryzových drevín prispeje k zníženiu poškodzovania rozsiahlych poľnohospodárskych monokultúr zverou,“ tvrdí ministerstvo.

Iniciátormi petície sú združenia Slovenská ornitologická spoločnosť/BirdLife Slovensko, Bratislavské regionálne ochranárske združenie, Ochrana dravcov na Slovensku a iniciatíva My sme les. (tasr)

Mikulec cúva od myšlienky vidieť ľuďom a firmám na účty, koaliční partneri ho nepodporia

Minister vnútra Roman Mikulec. Foto N – Tomáš Benedikovič
Minister vnútra Roman Mikulec. Foto N – Tomáš Benedikovič

Minister vnútra Roman Mikulec cúva od myšlienky, aby štát plošne videl firmám a ľuďom na bankové účty. Po rokovaní vlády uviedol, že zostatky nebudú „záležitosťou“ pripravovaného centrálneho registra. Debaty podľa neho ešte pokračujú, viac bude jasné na budúci týždeň.

Za vaše predplatné

Predplaťte si informačného asistenta o ekonomike

Kúpiť predplatné

Aktivujte si ranný Ekonomický Newsfilter

Pozrite si ukážkuAktivovať