Miroslav Lajčák čelí kritike Kosova za nástennú mapu Balkánu vo svojej kancelárii, na ktorej je zobrazené ako súčasť Srbska. Osobitný splnomocnenec Európskej únie pre kosovsko-srbský dialóg tvrdí, že ide o nedorozumenie.
Priština dlhodobo vyjadruje nesúhlas s minuloročným vymenovaním bývalého slovenského ministra zahraničia Lajčáka do funkcie únijného splnomocnenca pre dialóg o normalizácii vzťahov. Poukazuje na to, že Slovensko ako jedna z piatich krajín EÚ neuznáva nezávislosť Kosova.
Bývalý kosovský prezident Hashim Thaçi sa pre údajnú zaujatosť vlani odmietol zúčastniť na rokovaní so Srbskom za Lajčákovej účasti.
„Dobrý deň, pán Lajčák. Na mapách záleží! Pochopila som, že potrebujete presnú mapu západného Balkánu, tak som vám jednu poslala diplomatickou poštou,“ uviedla na Twitteri kosovská ministerka zahraničia Meliza Haradinajová-Stubllaová.
„Práca so zombie mapami je krajne neprofesionálna. Čím dlhšie sa budete vyhýbať mape, ktorú som vám darovala, tým dlhšie bude vaša práca neúspešná,“ dodala.
Uznávaný rakúsky expert na Balkán Florian Bieber označil fotografiu s mapou za Lajčákov veľký diplomatický prešľap. „Peknú mapu tam máte. Je Slovensko stále súčasťou Československa?“ spýtal sa ironicky iný používateľ Twittera Vullnet Gacaferri.
Bývalý slovenský minister zahraničia neskôr napísal, že snímka mapy bola zle interpretovaná. „Keďže mapa v mojej kancelárii na rozmazanej fotografii z môjho rozhovoru spôsobila chybné interpretácie, zdieľam skutočnú fotku na blízku vzdialenosť. Ide o oficiálnu mapu EÚ západného Balkánu. Kosovo je tam a je oddelené od Srbska čiarou,“ uviedol.
Táto linka však nemá rovnakú hrúbku ako pri medzištátnych hraniciach.
Hovorca šéfa únijnej diplomacie Peter Stano v reakcii uviedol, že „tvrdenia o mape sú úplne chybné a nepresné“. Mapa podľa neho rešpektuje neutrálnu pozíciu EÚ voči štatútu Kosova. Účastníkov sporu vyzval, aby sa namiesto toho radšej usilovali o pokrok v dialógu o normalizácii vzťahov.
Kosovo v roku 2008 vyhlásilo jednostranne nezávislosť od Srbska, necelých desať rokov po tom, čo Belehrad stratil nad touto autonómnou oblasťou kontrolu v dôsledku náletov NATO.
Medzi štátmi, ktoré nezávislosť Kosova uznali, je okrem USA napríklad aj väčšina krajín Európskej únie. Na druhej strane odmietavý postoj Srbska podporujú predovšetkým Rusko a Čína.
Uznania sa však Priština zatiaľ nedočkala ani od piatich členov EÚ – okrem Slovenska a Španielska k nim patrí aj Cyprus, Rumunsko a Grécko.
Belehrad a Priština vedú od roku 2013 s Úniou sprostredkované rozhovory o normalizácii vzťahov, ktoré však doteraz priniesli len skromné výsledky. Priština žiada, aby Belehrad plne uznal kosovskú nezávislosť. To však srbskí predstavitelia doteraz vylučujú. EÚ uznáva Kosovo ako potenciálneho kandidáta na členstvo v zoskupení. (čtk)
