Najnovšie z témy: Človek
Jeden z najvýznamnejších súčasných filozofov Daniel Dennett zomrel vo veku 82 rokov. Americký kognitívny vedec sa zaoberal filozofiou mysle a jej vzťahom k evolučnej biológii. Pôsobil ako emeritný profesor na Tuftsovej univerzite v Massachusetts. (dailynous)
Psychologička vysvetľuje, prečo dehumanizácia „vypína“ empatiu a je predohrou k fyzickému násiliu. „Keď spoločenská autorita – napríklad politici – otvorene označuje nejakú skupinu za príťaž spoločnosti, za škodcov, parazitov či švábov, obvykle nezostáva pri slovných útokoch a nasleduje násilie rôzneho druhu,“ vraví Jana Plichtová.
Vesmír nemusíme chápať a je to úplne v poriadku, vraví popularizátor vedy Brian Cox. „Hodnota vedy spočíva v schopnosti povedať, že niečo jednoducho nevieme – a byť s tým uzrozumení,“ hovorí v rozhovore. Vysvetľuje, čo dnes vieme o čiernych dierach a v čom sa mýlil Stephen Hawking.
Vedci zisťovali, ako zvýšiť šťastie, pozorovali pritom efekt obdarovania, kontaktu s druhými alebo vďačnosti. „Ak sa systematicky snažíme zamerať pozornosť na to, za čo môžeme byť vďační, napríklad písaním denníka vďačnosti, môže to zmeniť náš pohľad na život, takže sa na svoju situáciu začneme dívať pozitívnejšie,“ vraví psychológ Peter Halama.
Zosnulý vedec Daniel Kahneman získal Nobelovu cenu za ekonómiu, hoci ju nikdy neštudoval. Z izraelského psychológa sa vďaka spolupráci s Robertom Thalerom stala americká ekonomická hviezda. Spolu s Thalerom a niekoľkými ďalšími založili nový odbor: behaviorálnu ekonómiu.
Daniel Kahneman nás učil, ako a prečo sa mýlime, píše o slávnom zosnulom vedcovi Petr Koubský. „Kahneman a jeho kolega Amos Tversky opísali veľa systematických chýb ľudského uvažovania. Ich poznatky sú považované za natoľko štandardné, až máme dojem, že tu boli odjakživa a že patria k trvalým pravdám o ľudskej povahe.“