Martina Fehérová skúma, ako na Slovensku vylepšiť darcovstvo krvi a plazmy. Odborníčka tvrdí, že plaketa nemá veľký vplyv, a s kolegami vypracovala behaviorálny register darcov. „Umožňuje personalizovať požiadavky darcu tak, aby mu čo najviac vyhovovalo, kedy daruje. Vďaka registru vieme, ktorí ľudia sú za akých podmienok ochotnejší prísť darovať aj iné zložky krvi,“ vraví v rozhovore.

Vedci objavili mozgové signály, ktoré ukazujú, ako človek prežíva chronickú bolesť. Tvrdia, že ich práca by mohla smerovať k účinnej liečbe ľudí, ktorí žijú s dlhotrvajúcimi bolesťami, ktoré nie sú utíšiteľné bežnými liekmi. (guardian)

Aj zvuky, ktoré nepočujeme, nám môžu poškodiť zdravie, hovorí audiovedkyňa Raquel Castrová. „Existujú medicínske výskumy, podľa ktorých sa dlhodobé vystavenie nízkofrekvenčným zvukom môže podieľať na vzniku kardiovaskulárnych ochorení alebo epilepsie.“ Ďalej vysvetľuje, prečo nikdy nenosí slúchadlá alebo prečo sa ľudia nezhodnú na tom, čo radi a neradi počujú.

Ľudia sa bozkávali na pery z lásky a náklonnosti už pred najmenej 4500 rokmi. Je to o celé tisícročie skôr, než sa doposiaľ predpokladalo. Uviedli to vedci v novej štúdii, ktorú zverejnili v prestížnom časopise Science.

Mladí ľudia nie sú zvyknutí na striedanie úspechu s neúspechom, hovorí nobelistka Emmanuelle Charpentierová, vďaka ktorej vieme upravovať genóm. V rozhovore opisuje potenciál pri liečení genetických chorôb či rakoviny a svoju cestu k prelomovému objavu.