Najnovšie z témy: Denník N v Martine, Vzťahy, Životy žien
Čo mám robiť, keď mama prepadla ezoterickým bludom a hovorí ich aj mojej 7-ročnej dcére? pýta sa 40-ročná Maťa. Podľa psychológa bude najvhodnejšie otvorene sa s mamou porozprávať a zároveň pochopiť, že dieťa môže tento pohľad na svet fascinovať. „Určite nie je dobré pred ňou ,zhadzovať‘ babkine názory hodnoteniami typu ,to sú hlúposti‘.“
Lieky sa mi hnusili, dnes viem, že ich potrebujem, hovorí Marcela Izakovičová, ktorá od 13 rokov trpela depresiami. „Keď máte depresiu, cítite sa osamelo a nikto nevie, ako vám pomôcť,“ vraví autorka profilu Porušená holka. Po 7 rokoch liečby a období, keď strácala nádej, je dnes v stabilizovanom stave.
Študentka Veronika opisuje život s telesnou dysmorfiou – poruchou, ktorá vás presviedča o vlastnej škaredosti. V najhorších obdobiach celé dni kontrolovala svoj vzhľad a do zrkadla sa pozrela aj dvestokrát. „Zdeformovala som samu seba, pripadala som si ako obraz od Picassa,“ hovorí. Telesnú dysmorfiu u nej do veľkej miery spustila poznámka od rodiny.
Ak robíte všetko, čo deťom vidíte na očiach, zneschopňujete ich v živote, vraví špeciálna pedagogička Zuzana Zimová. Keď neskôr nedostanú, čo chceli, nevedia si s tým poradiť. „Dupú nožičkami, aj v dospelosti, snažia sa to pretlačiť silou, no natrafia na niekoho, kto je silnejší, nenechá si to a ony ostanú s neuspokojenou potrebou, nevedia to normálne povedať alebo si to vypýtať a všetko je zle.“
Viacerí politici sa naučili robiť z ľudí obete, vraví psychológ Dušan Ondrušek. „Vytvárajú v nás pocit, že my sme na vine, že všetko zle chápeme a že nám to nedochádza.“ Ondrušek vybral päť kníh o komunikácii a konfliktoch.
Hoci sú ukrajinské vojačky právne rovné vojakom, realita je iná, vraví ukrajinská sociologička Anna Kvitová. „Čelia prehnane ochranárskym postojom a tí, čo rozhodujú o ich umiestnení, im radšej nájdu jednoduchšiu prácu a držia ich ďalej od frontovej línie,“ vysvetľuje v rozhovore.