Najnovšie z témy: Cesta k zdraviu, Knihy
Rodičia chceli mať zo mňa dokonalú Vietnamku, ja ich predstavy nedokážem naplniť, píše Kvet Nguyen v knihe Všetko, čo nás spája. Slovenská fotografka vietnamského pôvodu napísala príbeh o vietnamskej diaspóre a sne o lepšom živote. Sama seba považuje za privilegovanú, pretože je integrovaná. Prečítajte si z ukážku z knihy.
Sloboda by nemala dopustiť slobodné klamanie, hovorí režisér Juraj Nvota. V rozhovore vraví, čo si myslí o vláde Roberta Fica a či už to, čo robí, možno nazývať normalizáciou. „Fico kopíruje Tisov postoj, slúži führerovi Putinovi a uvádza nás do hanby.“
Politici vplývajú veľmi silno na jazykovú kultúru, momentálne prispievajú skôr k vulgarizácii, vraví jazykovedkyňa Lucia Molnár Satinská. „Zároveň však máme pozitívne príklady, napríklad komunikácia pani prezidentky je veľmi dobrá. V istom zmysle aj preto, lebo nie je úplne dotiahnutá.“
Ľudia trpiaci telesnou dysmorfiou sa cítia škaredí či znetvorení a nie je výnimkou, že pre svoje skreslené vnímanie podstúpia estetický zákrok alebo operáciu. 31-ročný Martin nenávidel svoju bradu a operáciu odvolal až na poslednú chvíľu. „V intímnych situáciách som sa skrýval za vankúš, pretože som nechcel, aby ma priateľ videl,“ opisuje život s poruchou, ktorou trpel napríklad aj Franz Kafka.
Režisér Juraj Nvota preniesol do divadla reportáž Martina M. Šimečku Príhody tuláka po Slovensku. „Putovanie na javisku nemá čo hľadať, ale sú chvíle, keď stojí za to pokúsiť sa o zázrak,“ vraví v rozhovore.
Študentka Veronika opisuje život s telesnou dysmorfiou – poruchou, ktorá vás presviedča o vlastnej škaredosti. V najhorších obdobiach celé dni kontrolovala svoj vzhľad a do zrkadla sa pozrela aj dvestokrát. „Zdeformovala som samu seba, pripadala som si ako obraz od Picassa,“ hovorí. Telesnú dysmorfiu u nej do veľkej miery spustila poznámka od rodiny.