Máme tu všetko, ale vlastne nič, hovoria Ukrajinci žijúci na Slovensku. Karol Sudor sa rozprával s niekoľkými utečencami, ktorí požiadali o štatút dočasného útočiska, o skúsenostiach s integráciou aj s niekoľkými ľuďmi, ktorí im na Slovensku pomáhajú.

Som moslim, som Turek, som Slovák, hovorí Kamil Yılmaz, ktorý na Slovensku žije od roku 2017. Pôvodne prišiel iba v rámci výmenného študijného pobytu, ale po neúspešnom puči v Turecku u nás zostal. Na azyl čakal dva a pol roka, počas ktorých sa cítil ako duch.

Šéf migračného úradu Ján Orlovský hovorí, že Fico pri kritike migrantov koná pokrytecky. „Keď som ešte pracoval v Nadácii otvorenej spoločnosti, bola to práve jeho vláda, ktorá nám v 2016 v čase humanitárnej krízy zverila na manažovanie grant vo výške 500-tisíc eur. Keď teda kosa narazila na kameň, aj Fico vedel urobiť správnu vec.“

Dnes sa začína festival [fjúžn], ktorý približuje životy cudzincov a cudziniek na Slovensku. Jednou z nich je aj pedagogička Sheba Juliet, ktorá učí na Žilinskej univerzite. „Je jedno, či učím v Keni alebo na Slovensku. Najviac zaberá úprimnosť,“ hovorí rodáčka z Kene.

Pokiaľ nejde o život, v Keni netreba nič riešiť. Tu na Slovensku každý rieši, že musí niečo dokázať alebo vlastniť, hovorí Sheba Juliet, ktorá na Slovensku žije 11 rokov. V rozhovore hovorí o tom, aké detstvo prežila v Keni a ako ju v Strečne prijali za svoju.

Načo by som sa vracala? Ja už som Slovenka, hovorí v rozhovore k festivalu [fjúžn] Khadra Abdile, ktorá odišla zo Somálska a už šesť rokov býva v Bratislave. Počas utečeneckej krízy bola terčom niekoľkých útokov, ale dnes tu už má veľa slovenských priateľov a jej 7-ročný syn hovorí, že nie je Somálčan, ale Slovák zo Slovenska.