Viac ako 170 lekárok a zdravotníkov v otvorenom liste kritizuje návrh Anny Záborskej na obmedzenie interrupcií. „Pre lekársku prax to bude znamenať, že my, lekárky, lekári, sestry a pôrodné asistentky budeme musieť konať v rozpore s najlepšou možnou praxou,“ píšu.
Anna Záborská (OĽaNO – Kresťanská únia). Foto – TASR
Návrh poslankyne Záborskej podľa zdravotníkov a zdravotníčok priamo zasahuje do ich odborných kompetencií, no vychádza z informácií, „ktoré nekorešpondujú s realitou, a o niektorých postupoch vydáva nejednoznačné nariadenia“.
Žiadajú preto poslancov a poslankyne, aby návrh nepodporili. „Vyjadrujeme úprimnú podporu všetkým snahám o zlepšenie zdravotnej a sociálnej starostlivosti o tehotné ženy. Súčasné znenie návrhu zákona situáciu žien zhoršuje a nám zväzuje ruky v poskytovaní zdravotnej starostlivosti v súlade s najlepšou možnou praxou,“ píšu. Pri tvorbe zákonov ponúkajú svoju odbornosť, skúsenosti a poznatky z praxe.
Výhrady spomenuté v otvorenom liste:
Vzdialenie sa od odporúčaní medzinárodne uznávaných odborných organizácií (WHO, FIGO, Slovenská gynekologická a pôrodnícka spoločnosť),
Predĺženie povinnej čakacej lehoty na 96, respektíve 72 hodín, a jej rozšírenie na zdravotne indikované zákroky považujeme za spochybnenie rozhodovacej schopnosti ženy. Takáto formulácia vyplýva z neznalosti reálnej situácie, keď prístup k zákrokom je nedostatočný a považujeme za zbytočné komplikovať ho ďalšími lehotami, pokiaľ, naopak, nie je zabezpečená adekvátna dostupnosť zariadení poskytujúcich daný zákrok. Termín zákrokov je vždy výsledkom možností pracoviska, ako aj rozhodnutia ženy.
Osobitne znepokojivo vnímame snahu navrhovateľov zahrnúť interrupcie zo zdravotných indikácií medzi zákroky, pri ktorých sa vyžaduje povinná čakacia lehota. Zakazovať nám konať včas a čakať na „bezprostredné ohrozenie zdravia alebo života ženy“ je v absolútnom rozpore s naším poslaním, ktorého súčasťou je ochrana zdravia a maximálna snaha predchádzať zhoršeniu zdravotného stavu.
Absencia definície slovného spojenia „umelé ukončenie tehotenstva“ a „bezprostredné ohrozenie života matky“ prináša do lekárskej praxe nejednoznačnosť a možnosť subjektívneho posudzovania situácie.
Tento subjektívny rozmer bude umocnený vytvorením kontrolnej komisie, špecificky zriadenej na tento účel. Takýto postup v lekárskej praxi nemá obdoby.
Absencia pomoci ženám, ktoré napriek poskytovanej podpore musia alebo chcú podstúpiť interrupciu – chýba zabezpečenie dôstojného priebehu zákroku a zdravotne najmenej rizikového medicínskeho postupu.
Absencia informácií o pomoci ženám po interrupcii.
Doplnenie hlásenia o navrhované informácie pre potreby štatistického úradu majú nejasný zámer, znepokojivá je taktiež nedostatočná miera ochrany osobných údajov ženy v najcitlivejšom období života.
Zavedenie možnosti druhého posudku, na ktorý má žena nárok aj pri súčasne platnom zákone, považujeme za návrh, ktorý vychádza z neznalosti reálnej situácie.
Zákaz reklamy, ktorý návrh zavádza, je nejednoznačný a zvýrazňuje jednostrannosť informovanosti, keď pacientke pri nedostatočných možnostiach na vykonanie zákroku zabránime aj vo vyhľadaní potrebných informácií. Ambulanciám a zdravotníckym zariadeniam hrozí likvidačná pokuta, ak zverejnia informácie o dostupnosti či potrebe umelého prerušenia tehotenstva.
Otvorený list podpísal aj prezident Slovenskej gynekologicko-pôrodníckej spoločnosti docent Martin Redecha, prednosta gynekologicko-pôrodníckeho oddelenia v Univerzitnej nemocnici v bratislavskom Ružinove profesor Jozef Záhumenský aj prezidentka Slovenskej komory sestier a pôrodných asistentiek Iveta Lazorová. Iniciovali ho lekárky Petra Kovarovičová a Tatiana Speváková.