Ruská večne zmrznutá pôda sa roztápa, ohrozuje to domy aj infraštruktúru, píše v reportáži zo Sibíri agentúra Reuters. Rusko sa otepľuje 2,8-krát rýchlejšie, ako je globálny priemer. A ako sa roztápa zamrznutá sibírska tundra, uvoľňujú sa skleníkové plyny. Tie by mohli zmariť úsilie o obmedzenie emisií spôsobujúcich otepľovanie klímy.
Staré letisko v obci Čurapča je už roky nepoužiteľné, jeho ranvej sa premenila na barinaté polia. Kedysi hladká pristávacia dráha dnes z dôvodu roztápajúceho sa ľadu a prepadajúcej sa pôdy pripomína skôr dračí chrbát.
Raz by tu mohlo vzniknúť aj jazero, domnievajú sa vedci. Podobne ako ďalšie mestá a obce v severnom a severovýchodnom Rusku sa Čurapča čelí dôsledkom klimatických zmien, ktoré spôsobujú roztápanie permafrostu, teda večne zamrznutej pôdy.
„V ruskej Arktíde neexistuje jediná obec, kde by ste nenašli zničenú alebo poškodenú budovu,“ tvrdí vedec z Moskovskej štátnej univerzity Alexej Maslakov. Domy sa oddeľujú od prepadajúcej sa zeme, cesty potrebujú stále viac opráv. Potrubie je v ohrození.
Permafrost pokrýva 65 percent ruskej pevniny a náklady na vyrovnanie sa s dôsledkami otepľovania už teraz rastú. Ak súčasné tempo otepľovania bude pokračovať, Rusko by mohlo do roku 2050 čeliť škodám na infraštruktúre vo výške sedem biliónov rubľov, varuje Michail Železnjak, riaditeľ Ústavu pre výskum permafrostu P. I. Melnikova, ktorý sídli v Jakutsku.
Sovieti mnoho budov na Ďalekom východe a severe postavili v 60. a 70. rokoch minulého storočia, keď expandovali na Arktídu. Mnoho domov však navrhli s predpokladom, že pôda zamrznutá po tisícročia sa nikdy neroztopí.
Desaťtisícová Čurapča prišla o svoje letisko pre roztápanie permafrostu už v 90. rokoch minulého storočia, upozorňujú vedci. Hrboľatá krajina v okolí obce, ktorá sa nachádza zhruba 5000 kilometrov východne od Moskvy, pripomína obriu bublinkovú fóliu. Je to dôsledok topenia ľadových klinov v krajine, čo spôsobilo, že sa zem rozdrobila, poklesla alebo sa úplne prepadla.
„Cesta, elektrické vedenie, plynovody, ropovody – všetky lineárne konštrukcie – reagujú na otepľovanie klímy a jeho vplyv na permafrost,“ upozorňuje Alexander Fiodorov, zástupca riaditeľa Ústavu pre výskum permafrostu P. I. Melnikova. Vedec zmeny na letisku v Čurapči študuje už niekoľko rokov. Zistil pritom, že niektoré miesta klesajú v priemere o dva až štyri centimetre ročne, ďalšie sa prepadajú až o 12 centimetrov.
Keď Severovýchodná federálna univerzita M. K. Ammosova uskutočnila pred časom v oblasti prieskum verejnej mienky, 72 percent opýtaných z ôsmich obcí v centrálnom Jakutsku hlásilo problémy s poklesom základov svojich domov, uviedol Fjodorov. V celom Rusku pritom žije na večne zamrznutej pôde vyše 15 miliónov ľudí.
Rusko preto pre zmeny investuje do lepšieho monitorovania podzemného roztápania pôdy. „Nevieme, čo sa s ním vlastne deje,“ uviedol v auguste minister prírodných zdrojov a ekológie Alexander Kozlov.
„Monitorovanie potrebujeme nielen preto, aby sme vedeli, čo a ako roztápa. Vedci ho využijú na predvídanie následkov a zistia, ako predchádzať nehodám,“ dodal. Ministerstvo preto plánuje rozmiestniť 140 monitorovacích staníc, z ktorých každá bude mať až 30 metrov hlboké vrty na meranie situácie pod povrchom zeme.
To síce môže pomôcť zistiť, ako rýchlo sa región roztápa, nepomôže to však dedinčanom, ako je Jegor Djačkovskij, ktorého dom stojaci na bývalom letisku v Čurapči sa už rúca. Pôda sa pod objektom začala prepadať počas prvých piatich rokov od chvíle, keď si rodina bývanie postavila. Budova, ktorá stojí na guľových základoch, sa najprv ocitla 30 centimetrov nad zemou, teraz je táto medzera veľká už meter.
Djačkovskij nechal v piatich nákladných autách priviezť zeminu, aby medzeru zaplnil. A potrebuje ďalšiu. Niektorí jeho susedia sa pokúšajú svoje domovy predať. „Každý sa snaží situáciu sám riešiť,“ hovorí ďalší miestny obyvateľ Sergej Atlasov. Rodina Djačkovského však stavia garáž a zdá sa, že je pripravená riskovať. „Ako môžeme ísť proti prírode? Musíme sa prispôsobiť. Je to tak všade. Nie je sa komu sťažovať. Možno tak tomu hore,“ konštatuje. (čtk, reuters)