Štyroch laureátov Ceny pamäti národa si dnes večer uctia na slávnostnom odovzdávaní v pražskom Národnom divadle. Silné príbehy ľudí, ktorí prežili perzekúcie socialistického režimu či holokaust, môžete naživo sledovať na Dvojke a ČT od 20. hodiny. Medzi ocenenými sú aj Lívia Herzová a František Vaczula zo Slovenska.
Laureáti Ceny pamäti národa: Lívia Herzová a František Vaczula (hore), Jarmila Stibicová a Jiří Lukšíček. Foto – Post Bellum
Lívia Herzová: V júni 1944 vtedy 18-ročnú Líviu Herzovú spolu s matkou deportovali do Auschwitzu, obidve prežili selekciu doktora Mengeleho. Po troch mesiacoch boli s tisíc ďalšími ženami transportované do koncentračného tábora Münchmühle, kde vyrábali výbušniny. V marci 1945 sa všetky ženy z tábora vydali na tzv. pochod smrti. Po 27 km sa dostali do blízkosti frontu; väčšina žien pochod prežila. Oslobodili ich Američania, ktorí ich rozviezli po rodinách v okolí mesta Ziegenhain. Po dvoch mesiacoch sa vydala s matkou na cestu do rodnej Tornale, kde sa zvítali s otcom, ktorý sa vrátil pred nimi.
František Vaczula: Vyrastal v rodine, ktorá sa snažila vyrovnať s následkami Viedenskej arbitráže a nemeckej okupácie na území dnešnej Petržalky. V roku 1938 musel z maďarskej školy prestúpiť do nemeckej, neskôr do slovenskej. Po vojne sa rodina musela presídliť na Moravu, neskôr mali možnosť sa vrátiť. Františkov otec však súhlas odmietol podpísať, za čo ho poslali na tri roky do jáchymovských baní. František sa pokúsil o útek za hranice, chytili ho a odsúdili na 5 mesiacov väzby. V roku 1950 ako „protištátny živel” nastúpil do útvaru PTP v Svatej Dobrotivej na 31 mesiacov služby.
Jarmila Stibicová, pardubická disidentka z doby normalizácie: Do januára 1970 pôsobila ako stredoškolská profesorka, v roku 1969 ju odsúdili za rozširovanie letákov k výročiu okupácie 1968 na šesť mesiacov podmienečne. Pracovala ako upratovačka a súkromne učila angličtinu. Podpísala Chartu 77 a od tej doby už učiť nemohla.
Jiří Lukšíček, skautským menom Rys, zapájal sa po komunistickom prevrate do odbojových aktivít: V roku 1945 sa prihlásil do Junáka, ktorého po roku 1948 postupne začali likvidovať. Jiří sa zapojil do odbojovej skautskej skupiny – rozširovali protirežimové letáky a neskôr robili sabotážne akcie. V marci 1953 ho po nevydarenej záškodníckej akcii zadržali pri Jílovom a odsúdili do pracovného lágra. Neskôr bol na vojne pri PTP v Hradci Králové, kde ho opäť zatkli, pod nátlakom podpísal sľub tajnej spolupráce s kontrarozviedkou, ktorý nikdy nesplnil, a tak ho zatkli znova. Odsúdili ho za velezradu na šesť rokov, ktoré strávil v lágroch Nikolaj a Rovnost.
