Približne polovica všetkých slovenských škôl nemala ani jedného člena či členku školského podporného tímu – teda tam nepracovala ani jedna školská psychologička, sociálny pedagóg či školská špeciálna pedagogička, upozorňujú analytici.

Minister školstva Horecký sa bol vo Fínsku inšpirovať aj v tom, ako po útokoch v školách zvýšiť bezpečnosť detí. „Namiesto kamier, gúľ na dverách či dokonca ozbrojenej stráže hovorí o potrebe budovať pozitívnu a bezpečnú klímu či o starostlivosti o duševné zdravie,“ hodnotia jeho slová analytici Michal Rehúš a Alexandra Ostertágová.

Štát má možnosť získať z EÚ milióny eur na systémové reformy školstva, musí ich však stihnúť. Termíny sú napísané v pláne obnovy a je úlohou ministerstva dodržať ich. Je však málo pravdepodobné, že stihne splniť dve ťažké úlohy – reformu škôlok a reformu tzv. podporných opatrení.

Ministerstvo školstva by malo spraviť dve veľké reformy, ktoré by zaručili miesto v škôlke pre všetky deti a zároveň zabezpečili finančnú podporu školám na to, aby pomáhali všetkým znevýhodneným deťom. Rezort však reformy nestíha manažovať v termíne, takže Slovensko môže prísť o európske peniaze z plánu obnovy.

Na digitalizáciu škôl má ísť 200 miliónov, ale dôkaz o pozitívnom vplyve na vzdelávanie chýba, píše Róbert Chovanculiak z INESS. „O výskume, ktorý by potvrdzoval, že digitalizácia škôl vedie k lepším výsledkom, sa v dokumente plánu obnovy nedočítate preto, lebo je ho ako šafranu.“