Brit Gary McKee odbehol 365 maratónov počas 365 dní, aby pomohol vyzbierať peniaze na boj s rakovinou. „V prvom rade by som do toho, úprimne, asi ani nešiel. Zdá sa mi to ako kamikadze,“ hovorí bežecký tréner Pavel Kováč. Maratón je podľa neho zradný, lebo pri hranici 30 kilometrov môže prísť zlom, po ktorom bežec nie je schopný pokračovať.

Dĺžku cvičenia možno preceňujeme. Stačia tri minúty denne a riziko úmrtia výrazne klesá, ukazujú nové dáta. Vedci sa k nim dopracovali tak, že sledovali 25-tisíc ľudí, ktorí pravidelne necvičia, no počas dňa sa aspoň trikrát intenzívne namáhali. Pomohlo napríklad, keď vyniesli nákup po schodoch, pobehli so psom alebo sa hrali s deťmi.

Ani chladné počasie neodradí nadšencov, ktorí radi športujú iba v trenírkach; tento exhibicionizmus sa však nemusí skončiť dobre. „Tí viac šťastní väčšinou nekončia pod opaterou horských záchranárov, ale hrdo sa vrátia so zanedbateľnými omrzlinami,“ varuje športový vedec Viktor Bielik.

To, že hokejista nastúpi na zápas napriek chorobe, nie je nezvyčajné, hovorí bývalý reprezentant a dnes kondičný tréner Milan Bališ. Rovnako ako lekári upozorňuje, že „choroba sa nedá oklamať.“ Dnes zverencom odporúča, aby radšej nehrali a k tréningu sa vrátili postupne. Po vážnejšej chorobe radí absolvovať vyšetrenie u lekára-špecialistu.

Petra Vlhová štartovala po horúčkach, brankár Adam Gajan chytal s virózou. Ak sa inšpirujete, hrozí až zápal srdcového svalu, upozorňujú odborníci. Podľa lekárov pri zvýšenej teplote nemusí byť ľahká prechádzka problémom, pri vážnejších príznakoch však treba byť opatrný. Počas choroby aj dávno po jej skončení.

Ako (ne)športovať v zime: Nie je náhoda, že nórski športovci majú tak často astmu. „Pri vytrvalostnom zaťažení v mrazivom počasí vzniká riziko, ktoré postihuje predovšetkým dýchací systém,“ upozorňuje športový vedec Viktor Bielik.