Podanie trestného oznámenia na sudcov Najvyššieho súdu sa ukazuje ako „neprípustný tlak na rozhodnutie v konkrétnej veci“, povedal František Mozner, predseda trestnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu. Trend trestania sudcov je podľa neho nebezpečný. Zároveň dodal, že Ústavný súd neprikázal Najvyššiemu súdu prepustiť obvineného Norberta Bödöra z väzby.
Trestné oznámenie na sudcov Najvyššieho súdu Pavla Farkaša a Martinu Zeleňakovú podali Robert Fico a Bödörovi advokáti Pavol Gašpar a Marek Para.
Celé stanovisko Františka Moznera, prezidenta Združenia sudcov Slovenska a predsedu trestnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu:
„Združenie sudcov Slovenska už v priebehu minulého roka opakovane upozorňovalo na to, že neustále sa opakujúce vyjadrenia niektorých politikov – a to z celého politického spektra – k súdnym rozhodnutiam, ktoré neraz nadobúdajú až charakter osobných útokov voči konkrétnym sudcom, prekračujú v rozpore s európskymi štandardmi hranice prípustnej – odbornej a vecnej – kritiky rozhodnutí súdov a či už nechtiac, alebo zámerne tak podkopávajú ich autoritu a tým aj dôveru verejnosti v justíciu. Nezriedka je tento typ vyhlásení, respektíve vyjadrení zároveň prostriedkom neprípustného nátlaku na rozhodovanie súdov.
Združenie sudcov Slovenska nespochybňuje právo každého na podanie trestného oznámenia, ak dospeje k podozreniu, že bol spáchaný trestný čin. Vzhľadom na konkrétne okolnosti veci, na ktorú sa pýtate, keď Ústavný súd Slovenskej republiky v náleze zo 16. decembra 2021, č. k. II. ÚS 367/2021-107, okrem iného (v bode 48) skonštatoval, že „porušenie princípu prezumpcie neviny v odôvodnení napadnutého rozhodnutia Najvyššieho súdu však nemôže automaticky vyústiť do záveru o nezákonnosti samotnej väzby sťažovateľa…“, pričom Najvyššiemu súdu neprikázal prepustiť obvineného z väzby (bod 76), ale senátu Špecializovaného trestného súdu príslušnému na rozhodovanie o väzbe obvineného po podaní obžaloby a prípadne príslušnému senátu Najvyššieho súdu rozhodujúcemu o opravnom prostriedku proti takémuto rozhodnutiu, uložil, aby sa s konzekvenciami vyplývajúcimi z jeho nálezu vysporiadal (bod 77), sa však včerajšie podanie trestného oznámenia na dvoch sudcov Najvyššieho súdu Slovenskej republiky ukazuje ako neprípustný tlak na rozhodnutie v konkrétnej trestnej veci.
Aktuálny trend, keď sa vysokopostavení politici, resp. predstavitelia verejnej moci domáhajú vyvodenia trestnej alebo disciplinárnej zodpovednosti sudcov za ich rozhodnutia, je dnes o to nebezpečnejší, pretože od 1. januára 2021 došlo k obmedzeniu funkčnej imunity sudcov a k zavedeniu veľmi vágne formulovaného trestného činu ohýbania práva, čo vo svojom súhrne vytvára priestor na zneužitie a zvyšovanie neprípustného tlaku na sudcov a v konečnom dôsledku môže reálne ohroziť nezávislosť súdnictva, bez ktorej však niet právneho štátu. Na to opakovane upozorňuje nielen Združenie sudcov Slovenska, no na tieto riziká poukázala aj Poradná rada európskych sudcov vo svojom stanovisku z decembra 2020, ale aj Európska asociácia sudcov v rezolúcii zo septembra 2021 a v neposlednom rade na potrebu dôsledného uplatňovania európskych štandardov v tomto smere upozornila aj Európska komisia v jej Správe o právnom štáte 2021.
Možnosti dotknutých sudcov reagovať na takýto typ aktivít účastníkov, respektíve strán konania, osobitne v prípade sudcov vrcholných súdnych orgánov, sú značne obmedzené, pretože kým trestné oznámenie, respektíve žaloba podaná stranou konania na sudcu tohto z ďalšieho konania automaticky nevylučuje, jeho prípadná reakcia na ne pochybnosti o jeho nestrannosti vyvolať môže.“