Báseň na tento deň (91): Peter Macsovszky – Elektrina
Obavy, že čo ak nie. Hustoty, chvenie.
Zaiste: budeme pokračovať, budeme:
aj keď sa zhasne. S nádejou to nesúvisí,
elektrina cirkuluje, pondelok alebo
ďalší rok. Iba som nechcel: osamieť.
Neosamieš, znie útecha zblízka. Lebo ak je
prítomnosť a ak v nej a len v nej sme spolu,
samota, hoci vrhá plášť, siluetu nepohltí.
Nepohltí. Ale aj tak: ako byť smelý?
Opona sa rozptýli – kontúry sa zvítajú.
Khorwa? Sotvakto sa položí. Polepší.
Krútime sa tu, na kolosálnom kolotoči:
sadrové grimasy. Za týmito dverami ďalšiu
chodbu nehľadaj. Architektúra reči, v ktorej
by mi uverili, sa minula. A zmĺkol aj bľabot
adresovaný žiarovke. V nasledujúcej bytosti.
Peter Macsovszky (1966), básnik, prozaik, vydal viacero básnických zbierok; napríklad Strach z utópie, Ambit, Cvičná pitva, Súmračná reč, Klišémantra, Tovar, Pohodlná mníška, naposledy Sarcangelium (2018).
Báseň na tento deň pripravuje Denník N v spolupráci s Petrom Milčákom, editorom vydavateľstva Modrý Peter, ktoré v minulom roku oslávilo 30. výročie založenia.
