Báseň na tento deň (92): Robert Bielik – Letci / 5
Kamže inam, ak nie na vysoké bralo podopreté
rozkvitnutými tŕňovými prútmi leteli okrídlenci, na
miesto vystlané najbelšími županmi z orlieho peria,
obalené dychom kadidla z mohutných postriebrených
amfor stojacich v záhone orchideí – väčších ako hlavy
mačiek a červenších ako ich čerstvá krv, vlievajúca
sa do horských prameňov.
A z podstavca vyhradeného pre Galaziánsky
sakramentár, fajčiac muškátový list, nehybne
pozorovali Veľké dieťa prihovárajúce sa kvetu.
A hľa: kvet spotený radosťou zabudol voňať, zabudol
krásnieť, zabudol žiť.
Slovo ho pochovalo. Slovo dieťaťa, pre ktoré vyrástol.
Aký šťastný koniec!
Robert Bielik (1963), básnik, esejista, vydal viacero básnických zbierok; napríklad Splny na inom nebi, Rehoľa márnomyseľných bratov, Prenášanie grálu, Mandragora, Akoby niekto nahlas mlčal, naposledy Zorné pole tmy (2020).
Báseň na tento deň pripravuje Denník N v spolupráci s Petrom Milčákom, editorom vydavateľstva Modrý Peter, ktoré v minulom roku oslávilo 30. výročie založenia.
