Ukrajina, Rusko, Francúzsko a Nemecko vydali vyhlásenie, v ktorom vyjadrili podporu bezpodmienečnému dodržiavaniu prímeria bez ohľadu na rozpory a rozdielne názory v súvislosti s ďalšími ustanoveniami tzv. minských mierových dohôd. Rokovanie v Paríži trvalo vyše osem hodín.
Ukrajinský kancelár Andrij Jermak upozornil, že ide o prvý spoločne prijatý dokument od roku 2019. Ďalšia schôdzka v rovnakom formáte by podľa neho mohla nasledovať o dva týždne v Berlíne.
Hlavným prínosom rozhovorov bola podľa námestníka vedúceho ruskej prezidentskej kancelárie Dmitrija Kozaka skutočnosť, že „napriek všetkým nezhodám v interpretáciách sme sa zhodli, že prímerie musia dodržiavať všetky strany v súlade s dohodami.“
Rokovania v Berlíne sa podľa neho opäť uskutočnia na úrovni diplomatických vyslancov, o samite vedúcich predstaviteľov sa zatiaľ neuvažuje.
„Mali sme ťažký, ale možno prvý priamy rozhovor o všetkých problémoch súvisiacich s implementáciou tzv. minských dohôd,“ povedal Kozak. Tvrdí, že proruské separatistické oblasti na východe Ukrajiny a zvýšené napätie pozdĺž rusko-ukrajinských hraníc sú „dve samostatné záležitosti“.
„Je veľmi povzbudivé, že Rusi súhlasili s tým, že znovu vstúpia do tohto diplomatického formátu, jediného, do ktorého sú zapojení,“ uviedol Elyzejský palác a odhadol, že išlo o „jasný signál o stave mysle“ v Kremli pred plánovaným piatkovým rokovaním Emmanuela Macrona a Vladimíra Putina.
„Situácia na Ukrajine je veľmi napätá, podnikáme však všetky nevyhnutné kroky, aby sme spustili proces uvoľňovania napätia,“ povedal francúzskym senátorom minister zahraničia Jean-Yves Le Drian. (čtk, tasr)
