Báseň na tento deň (107): Dana Podracká – Lomcujúce ticho veterných katedrál
Ďakujem Ti, Ireney, za rozhovor o večnosti,
do ktorej sme vnorení ako tobolky do okvetia
Dočasné sa nedelí na
minulosť, prítomnosť a budúcnosť, spolu
tvoria jeden celok a my pulzujeme v ňom,
v paternostri krvi, zahrnutí v silnejšom bytí
Nič nie je hodnejšie zreteľa ako duša
v lomcujúcom tichu veterných katedrál
Rozpozná podľa chvenia topoľ od javora
Dokáže navigovať vesmírnu loď
Ponoriť sa do vajíčka
s nekonečne malým ohniskom slnka,
odkiaľ vyviera náš pôvod
Zlaté embryo,
ktoré nás vovedie do vysvetlenia
Dana Podracká (1954), poetka, esejistka, vydala viacero básnických zbierok napríklad Zimní hostia, Písmo, Vysoká zver, Kazematy, Kupola, Kubus, naposledy Paternoster (2018).
Báseň na tento deň pripravuje Denník N v spolupráci s Petrom Milčákom, editorom vydavateľstva Modrý Peter, ktoré v minulom roku oslávilo 30. výročie založenia.
