Nedeľná nekázeň Anny Polckovej: „Nebezpečným nedorozumením je to, ak si na istote svojej viery zakladáme v presvedčení, že sme spasení, nič sa nám nemôže stať a našou jedinou úlohou je misionovať iných.“

Nedeľná nekázeň Petra Križana: „Legenda hovorí o Kristovom znaku na štandardách víťazných vojenských práporov. Ale mimo legendy to bolo najväčšie víťazstvo pre kresťanstvo, ktoré sa po roku 313 stalo vďaka znameniu kríža štátnym náboženstvom celej ríše. Kríž sa postupne rozmohol, ohromne sa nadužíva a aj zneužíva. Mal len odkazovať na duchovno, ale stal sa nástrojom mágie a poverčivosti.“

Nedeľná nekázeň Anny Polckovej: „V centre pozornosti evanjeliového príbehu o vzkriesení sú ženy. Kde je Peter, Jakub, Judáš, Zacheus? Kde sú? Opustili ho, utiekli. Prázdny hrob objavia ženy. Nevyhýbajú sa miestam smrti, stratám, smútku.“

Autorka a autori rubriky Nedeľná nekázeň hovoria o tom, kto alebo čo je pre nich zosobnením nádeje v týchto náročných časoch. „Nádejou sú pre mňa ľudia, ktorí napriek poznaniu neradostnej reality nerezignujú. Dokážu identifikovať a pomenovať problémy, ktoré nám všetkým strpčujú život,“ hovorí evanjelická farárka Anna Polcková.

Dá sa v krajine, kde sa akceptuje nerovnoprávnosť, sexizmus, pohŕdanie inakosťou, pokojne žiť? píše farárka Anna Polcková v Nedeľnej nekázni. „O akých kresťanských hodnotách sa hovorí, keď sa ľudia prehliadajú, biblické texty sa vytrhávajú z historického a kultúrneho kontextu a využívajú sa ako zbraň namierená proti ženám a deťom, voči mladým, ktorí odmietajú mlčať o skúsenostiach zneužívaní v cirkvi, alebo proti queer menšine?“

Pevná viera neznamená, že stokrát opakujem prečítané v katechizme, píše v nekázni Peter Križan. „Občania a občianky cirkvi sa môžu slobodne rozvíjať spiritualitou, modlitbou, meditáciou, mystikou aj teologickým myslením. Rešpekt a neistota nie je relativizmus ani svojvoľnosť.“