Štát pomáha dávkami v hmotnej núdzi čoraz menej ľuďom, hoci chudoba meraná porovnaním príjmov s bežnou domácnosťou zostáva približne rovnaká, upozorňujú ekonómovia rozpočtovej rady. Dôvodom je, že životné minimum rastie pomaly a podľa autorov je vysoko pravdepodobné, že už neplní svoju funkciu správne.
Viktor Novysedlák, Zuzana Siebertová a Norbert Švarda z Rady pre rozpočtovú zodpovednosť porovnávali počet poberateľov dávok v hmotnej núdzi s takzvanou relatívnou hranicou chudoby. Tú počíta štatistický úrad a je stanovená ako 60 % mediánu príjmov domácnosti.
Oproti obdobiu pred desiatimi rokmi poberala predvlani dávky v hmotnej núdzi zhruba polovica ľudí. Kým pred desiatimi rokmi dostával tieto dávky každý druhý človek ohrozený relatívnou chudobou, v roku 2020 to bol už len každý piaty.
Do hmotnej núdze sa dostane ten, koho príjmy nedosahujú úradne stanovené životné minimum. V roku 2010 predstavovalo pre jedného človeka 185,38 eura mesačne, od vlaňajšieho júla je to 218,06 eura. Platy však v rovnakom období rástli značne rýchlejšie. Autori sa pýtajú, do akej miery by malo životné minimum zohľadňovať rast bohatstva krajiny.
Diskusiu o chudobe oživila snaha troch koaličných strán OĽaNO, Sme rodina a Za ľudí výrazne zvýšiť bonusy a prídavky na deti, čo by stálo viac než miliardu eur ročne. Kritici upozorňujú, že väčšina výdavkov pôjde plošne na podporu rodín s deťmi bez ohľadu na to, či sú chudobné alebo bohaté, zatiaľ čo ľudia v núdzi dostanú len zlomok.