Štyri dôležité indikátory klimatickej zmeny sa vlani dostali na rekordnú úroveň. Ide o koncentráciu skleníkových plynov v atmosfére, vzostup hladín mora či vzrastajúcu teplotu a okysľovanie morí. Informuje o tom Svetová meteorologická organizácia v správe za rok 2021.
Ukazuje to na zničujúce dôsledky ľudskej činnosti na ekosystémy, ktoré majú zabezpečiť prežitie ľudstva, zdôrazňuje správa. Generálny tajomník OSN António Guterres dnes v tej súvislosti vyzval na väčšie využívanie obnoviteľných zdrojov.
WMO potvrdila svoj predbežný prepočet, že priemerná globálna teplota vlani bola o približne 1,1 stupňa Celzia nad úrovňou z predindustriálnej éry (1850 – 1900) a že uplynulých sedem rokov bolo najteplejších od počiatku meraní.
Podľa prognózy WMO z minulého týždňa by mohla celosvetová ročná priemerná teplota už do roku 2026 najmenej v jednom roku dosiahnuť úroveň viac ako 1,5 stupňa nad predindustriálnou úrovňou, a to s takmer 50-percentnou pravdepodobnosťou. Doteraz najteplejším rokom bol rok 2016 s 1,2 stupňa nad touto úrovňou.
„Klíma sa nám mení pred očami,“ varoval šéf WMO Petteri Taalas. Skleníkové plyny vznikajúce z ľudskej činnosti v ovzduší bránia vyžarovaniu tepla zo Zeme do vesmíru. Preto sa planéta bude zahrievať ešte niekoľko generácií, „ak sa nevynájde postup, ako dostať uhlík z atmosféry“, upozornil Taalas. Rovnako dôležité je podľa WMO už teraz znížiť množstvo uvoľňovaných skleníkových plynov, ak má byť oteplenie udržané trvalo pod 1,5 stupňa nad úrovňou z predpriemyselného obdobia.
Podľa správy koncentrácia skleníkových plynov v ovzduší dosiahla v roku 2020 rekordných 413,2 ppm (častíc na jeden milión). Údaj z minulého roka ešte nie je k dispozícii, ale meracia stanica na hore Mona Loa na Havajských ostrovoch v apríli 2020 namerala 416,45 ppm, vlani v apríli 419,05 ppm a tento rok v apríli už 420,23 ppm.
Pokiaľ ide o kyslosť morí, oceány podľa WMO vstrebávajú zhruba 23 percent skleníkových plynov pochádzajúcich z ľudskej činnosti. Tieto plyny reagujú s vodou, čo vedie k zakysleniu, ktoré ohrozuje nielen morský ekosystém.
Okrem toho platí, že čím kyslejšia voda je, tým menšia je kapacita prijímať ďalší CO₂. Medzivládny panel OSN pre klimatické zmeny (IPCC) nedávno uviedol, že hodnota pH udávajúca kyslosť (čím nižšia, tým kyslejšia) je na hladine oceánov teraz s veľkou pravdepodobnosťou na najnižšej úrovni za najmenej 26.000 rokov.
Experti sa zhodujú, že v posledných desiatkach rokov rastie i množstvo tepla v oceánoch, mimoriadne výrazne od roku 2016. Stúpa aj hladina morí, k čomu prispieva tepelná expanzia samotnej morskej vody i nárast objemu vody z topenia ľadu na pevnine. V rokoch 1993 až 2002 podľa WMO stúpala hladina morí o zhruba 2,1 milimetra ročne a v rokoch 2013 až 2021 už to bolo o 4,5 milimetra ročne.
Generálny tajomník OSN Guterres dnes načrtol päťbodový plán na výrazne rozsiahlejšie využívanie obnoviteľných zdrojov na získavanie energie. „Dnešná správa o stave klímy sú bezútešné litánie poukazujúce na zlyhanie ľudstva pri riešení problému narušenej klímy,“ povedal Guterres. „Čas sa kráti,“ varoval šéf OSN.
Predstavený plán obsahuje výzvu na posilnenie technologického transferu a zrušenie ochrany duševného vlastníctva v oblasti obnoviteľných technológií, ako je napríklad skladovanie energie v batériách. Po druhé, Guterres chce rozšíriť prístup k príslušným dodávateľským reťazcom a surovinám, ktoré sú teraz sústredené vo viacerých mocných krajinách.
Šéf OSN ďalej chce, aby vlády vykonávali reformy podporujúce obnoviteľné energie, ako je urýchlenie stavby solárnych a veterných elektrární. Guterres zároveň vyzval na odklon od vládneho dotovania fosílnych palív a posledným bodom plánu je strojnásobenie súkromných a verejných investícií do obnoviteľnej energie na najmenej štyri bilióny dolárov ročne.
Guterres poznamenal, že vládne dotácie na fosílne palivá sú teraz celkovo viac ako trikrát vyššie než dotácie smerujúce do obnoviteľných zdrojov. (wmo, čtk)