Milan Uhrík v RTVS povedal, že Jozef Tiso v danom období „robil, čo mohol“. „Robil chyby a negatíva, ale vďačíme mu, že nebolo Slovensko rozdelené,“ vyhlásil predseda Republiky. Na otázku, či Slovenský štát odsudzuje ako fašistický, odpovedal: „Odsudzujeme negatíva, ktoré sa stali.“

Správanie ľudí za Slovenského štátu bolo podľa spomienok preživších ešte horšie než v protektoráte. „Doslova sused udával suseda. Gardisti sa k tým ľuďom správali ako grobiani. Ľudí, ktorí boli deportovaní, často udávali do transportov ich známi alebo ich ešte predtým o všetko okradli,“ hovorí Jindřich Buxbaum, ktorý portrétuje ľudí, čo prežili holokaust.

Vo veku 103 rokov zomrel 7. apríla protifašistický odbojár František Marek. Bol posledným Slovákom, ktorý počas druhej svetovej vojny po boku talianskych partizánov bojoval proti Benitovi Mussolinimu.

Veľké nadšenie z arizácií, s ktorým sa stretávame v dobovej tlači v prvých rokoch vojny, vystriedalo rýchle vytriezvenie. „Arizovať mohol hocikto, kto sa skorej prebil k žľabu. Dnes už poznáme aj zákulisie arizačnej procedúry, preto vinu nezvaľujeme na nevinných, lež naša verejnosť vie, kde vinníkov treba hľadať,“ písali noviny Slovák rok pred koncom vojny.

Ako prebiehali arizácie textilných a odevných podnikov na Slovensku: V porovnaní s inými podnikmi by mohol prekvapiť vysoký záujem ženských žiadateliek. Tvrdé vojnové roky bez otcov či manželov priniesli pre mnoho z nich existenčné problémy. V žiadostiach uvádzali najmä vdovy, matky viacerých detí či opatrovateľky rodičov, že získať obchod je pre ne priam existenčnou nutnosťou.

Na výročie vzniku vojnového slovenského štátu sa bude zajtra v Bratislave konať špeciálne Stredoeurópske fórum s maďarským spisovateľom Gáborom Szántóom. Rozhovor s ním bude moderovať Beata Balogová, šéfredaktorka denníka SME.