Vedcom roka sa stal profesor Pavol Prokop, priekopník behaviorálnej ekológie na Slovensku. Vedec pôsobí na Prírodovedeckej fakulte UK v Bratislave a v Ústave zoológie SAV v Bratislave. Ocenenie mu udelili „za objasnenie nových poznatkov o reprodukčných stratégiách a evolučných aspektoch behaviorálnych stratégií podieľajúcich sa na vyhýbaní sa kontaminácii patogénmi“.
Foto N – Tomáš Benedikovič
Denník N opakovane písal o Prokopovej práci.
Naposledy sme informovali, ako emócia hnusu súvisí s predsudkami k niektorým ľuďom. Prokop s kolegami ukázal, že čím viac bola osoba citlivá na znechutenie, tým viac bola proti manželstvám gejov, proti homosexuálnej orientácii a mala antipatie ku gejom a k lesbám.
Tento vzťah platil naprieč 31 krajinami vrátane Slovenska, hoci bol pomerne slabý. Emócia hnusu je tak jedným z možných faktorov, ktoré sa podieľajú na predsudkoch voči druhým.
V časopise PNAS vydal profesor Prokop štúdiu, podľa ktorej sa politický konzervativizmus vyskytuje skôr v štátoch s vyšším výskytom patogénov.
„Vezmite si také Mexiko,“ povedal behaviorálny ekológ a dodal: „Je to krajina blízko rovníka, je v nej veľa patogénov, a preto je tam aj štipľavá kuchyňa. Ak jedlo okoreníte, znížite množstvo patogénov, ktoré sa doň môžu dostať. Ak by ste si povedali, že štipľavé už jesť nebudete, hrozí, že sa otrávite, lebo v mäse sa rozmnožia parazity. Preto sa vám oplatí zotrvávať na tradičných postupoch z minulosti. To by vysvetľovalo konzervativizmus, teda lipnutie na tradíciách.“
V minulosti Prokop skúmal aj to, prečo sa ľudia smejú. S kolegami zistil, že smiech by mohol slúžiť ako užitočný signál, ktorý nám pomáha odlíšiť priateľov od zvyšku populácie. Denník N písal aj o jeho výskume, ako pavúk lovčík hájny láka samicu na svadobný dar.
