Samit Európskej únie a krajín západného Balkánu zrejme nepriniesol žiadny zásadný posun vo vzťahoch so Severným Macedónskom či Albánskom, ktoré sa roky usilujú o rokovania o prijatie do európskeho bloku. Žiadne závery z rokovaní, ktoré trvalo vyše tri hodiny, nie sú zatiaľ k dispozícii.
Prielom v otázke balkánskych uchádzačov o členstvo v Únii sa pred dnešným konaním príliš nečakal.
„Čo sa teraz stalo, je závažnou ranou pre vierohodnosť Európskej únie,“ povedal severomacedónsky premiér Dimitar Kovačevski. Jeho krajina je oficiálnym kandidátom členstva v EÚ od roku 2005, jej snahy však narážajú na odpor Bulharska.
Albánsky premiér Edi Rama situáciu označil za hanbu. „Dúfam, že v budúcom storočí sa staneme členmi EÚ,“ poznamenal. Dal najavo, že počíta s ďalšími prekážkami.
Popri Albánsku a Severnom Macedónsku sú dlho oficiálnymi kandidátmi pre vstup do európskeho bloku aj Čierna Hora a Srbsko, rokovania však v tomto smere stagnujú. Z vyjadrenia balkánskych predstaviteľov pred začiatkom samitu bola zrejmá istá frustrácia okolo prieťahov, zatiaľ čo Ukrajina a Moldavsko mieria k rýchlemu udeleniu kandidátskeho statusu.
Rokovanie s lídrami šestice balkánskych krajín skončilo asi o dve hodiny neskôr oproti pôvodnému plánu, pričom nenasledovala žiadna spoločná deklarácia únijných špičiek. (čtk)
