V Stredozemnom mori je tento rok obzvlášť horúco, teplota vody pri pobreží Španielska, Talianska a Francúzska je až 6,5 stupňa Celzia nad normálom. Morské koraly aj rastliny preto vo veľkom vymierajú, čo ryby a kôrovce núti migrovať. Vedci sa dokonca obávajú, že by extrémna horúčava mohla mať nezvratné následky pre podmorský život.
More medzi Európou a Afrikou vykazuje „veľmi významné teplotné anomálie“ už od mája, vyše 70 dní v rade, upozorňuje Samuel Somot, špecialista na vlny horúčav z francúzskej meteorologickej služby Météo-France.
Najhoršia je situácia na francúzskom Azúrovom pobreží, okolo Baleárskych ostrovov, Korziky, Sardínie a pozdĺž talianskeho pobrežia. Naopak, relatívne ušetrené tento rok zostalo pobrežie na severe Afriky. V Grécku a v Egypte je tento rok dokonca chladnejšie more ako obvykle.
Pri Marseille máva more v tomto čase okolo 21,5 stupňa Celzia, tento rok je tam 28 stupňov Celzia. Pri korzickom meste Bastia opakovane namerali teplotu vody okolo 30 stupňov Celzia. Od roku 1993 stúpla teplota Stredozemného mora prakticky o jeden stupeň Celzia, vyplýva z údajov európskeho systému Copernicus.
„Tieto morské vlny horúčav vznikajú, keď sú dlhodobo vysoké teploty, stabilné podmienky, jasné nebo bez mrakov a mierny vietor. Voda na povrchu mora je nehybná a studená voda z hlbín nemá šancu dostať sa na povrch. Tým veľmi trpia koraly, kôrovce aj ryby,“ vysvetľuje Rubén del Campo, hovorca španielskej Národnej meteorologickej agentúry.
More obvykle funguje ako regulátor okolitej teploty: v zime voda vzduch otepľuje, v lete, naopak, ochladzuje. Táto jeho funkcia však tento rok v lete prestáva fungovať, najmä počas letných nocí, varuje del Campo.
„Aktuálne dianie v západnom Stredomorí patrí medzi najvýnimočnejšie za posledné roky. Možno to vysvetliť tým, že z tropickej Afriky postupne prichádzajú dve anticyklóny, ktoré prinášajú veľmi horúce vetry zohrievajúce atmosféru a pri bezvetrí potom zvyšujú teplotu mora. Zvýšenie početnosti týchto vĺn horúčav však súvisí s globálnym otepľovaním,“ hovorí Ronan McAdam, výskumný pracovník v Eurostredomorskom centre pre zmenu klímy v talianskej Bologni.
Pre veľkú časť podmorskej fauny a flóry sú súčasné teploty vody predzvesťou vyhynutia. Podľa štúdie uskutočnenej v 11 krajinách okolo Stredozemného mora v rokoch 2015 až 2019, ktorej výsledky začiatkom júla zverejnil časopis Global Change Biology, dochádza k „masívnemu úhynu“ približne 50 druhov od Gibraltárskeho prielivu až po Blízky východ. Vlny morských horúčav teraz budú skôr normou než výnimkou, uvádza štúdia.
Prvými obeťami čoraz väčších následkov globálneho otepľovania sú kolónie koralov a posidónií, zelených tráv rastúcich na piesočnom morskom dne. Tieto rastliny slúžia ako útočisko pred predátormi pre mladé ryby a pohltili aj 11 až 42 percent oxidu uhličitého, ktorý ľudia vyprodukovali od priemyselnej revolúcie, píše Le Monde s odkazom na údaje Svetového fondu na ochranu prírody (WWF).
Morské horúčavy ohrozujú i ďalšie tvory, ktoré sú piliermi pre podmorský život ďalších organizmov. Teplo teraz dopadá aj na stehnovku nádhernú (pinna nobilis), ktorá filtruje nečistoty rozpustené vo vode a slúži ako biotop pre približne 150 druhov.
David Diaz, výskumný pracovník Španielskeho oceánografického inštitútu v Palme de Mallorca, prirovnáva dianie v mori k „podvodným požiarom, pri ktorých fauna a flóra umiera, akoby bola vypálená“. Koraly a posidónie doteraz tvorili mestá, teraz sa však scvrkávajú na dediny a nútia tak živočíchy, ktoré sú toho schopné, na odchod.
WWF už pred rokom varoval pred „tropikalizáciou“ Stredomoria, kde otepľovanie postupuje o 20 percent rýchlejšie než v iných moriach a oceánoch. So stúpajúcou teplotou prichádzajú do mora nové druhy živočíchov, ktoré decimujú pôvodnú vegetáciu. Vedci ich zatiaľ zaznamenali takmer 1000, z toho 126 rýb. Nové druhy rýb, ktoré tu predtým nežili, sa živia larvami pôvodných rýb a kôrovcov. Dochádza tak ku komplexnej premene podmorskej fauny Stredozemia. (čtk, le monde)
