Nová štúdia spája dlhý covid so zníženou hladinou hormónu kortizolu, podľa amerických vedcov ide o zatiaľ najsilnejší predpoklad výskytu postcovidových ťažkostí.
Tento faktor by spoločne s pozorovanými odlišnosťami v práci imunitného systému mohol podľa autorov štúdie prispieť k zostaveniu súboru biologických kritérií na objektívnu diagnózu dlhého covidu.
Nový výskum tímu z Yaleovej univerzity a newyorskej zdravotníckej siete Mount Sinai prináša ďalšie poznatky o dlhotrvajúcich zdravotných problémoch, ktoré v rôznej intenzite trápia len v Spojených štátoch milióny, ak nie desiatky miliónov ľudí. „Dúfame, že tieto dáta pomôžu tým, ktorí sú stále skeptickí, pochopiť, že dlhý covid je skutočný a má biologickú podstatu,“ napísala na Twitteri imunobiologička a jedna z autoriek štúdie Akiko Iwasakiová.
Výskumného projektu sa zúčastnilo 215 ľudí, z toho 99 považovaných za pacientov s dlhým covidom. Vedci u týchto účastníkov zistili zhruba polovičnú hladinu kortizolu v porovnaní s kontrolnou skupinou, v ktorej boli tak ľudia, ktorí sa koronavírusom SARS-CoV-2 nikdy nenakazili, ako aj ľudia, ktorí sa z choroby covid-19 plne zotavili. „Nízka hladina kortizolu bola najsilnejším indikátorom ako na definovanie statusu dlhého covidu, tak na predpoveď jeho závažnosti,“ konštatujú autori štúdie.
Výsledky zatiaľ neprešli recenzným konaním a sama Iwasakiová zdôraznila niektoré limity výskumu. Poukazovala napríklad na nízky počet účastníkov a hovorila o tom, že zistenia vyžadujú „potvrdenie naprieč“ rôznymi demografickými skupinami.
Štúdia publikovaná v stredu opisuje viac biologických faktorov, podľa ktorých by mohlo byť možné dlhý covid diagnostikovať. Okrem nízkej hladiny kortizolu to boli „markantné rozdiely“ vo výskyte istých krvných častíc vrátane niektorých bielych krviniek.
Autori výskumu našli aj dôkazy o silnejších reakciách organizmov ľudí s dlhým covidom na SARS-CoV-2 aj na ďalšie vírusy, predovšetkým na vírus Epsteina-Barrovej, ktorý môže spôsobovať infekčnú mononukleózu. Imunitné faktory boli údajne v súčte rovnako spoľahlivým ukazovateľom dlhého covidu ako hladina kortizolu.
Tento hormón pomáha s ovládaním nálad a emócií a jeho slabá produkcia môže podľa lekárskej siete Mayo Clinic spôsobovať únavu, slabosť vo svaloch či zažívacie problémy. Tím vedcov z Yaleu a Mount Sinaia podotýka, že nízka hladina bola pozorovaná u ľudí s myalgickou encefalomyelitídou, čiže s chronickým únavovým syndrómom, čo je diagnóza, ktorá niekedy býva s dlhým covidom porovnávaná.
Príčiny dlhodobých problémov spojených s infekciou koronavírusu, ktoré môžu zasahovať mozgovú činnosť, dýchanie aj množstvo ďalších telesných funkcií, zostávajú nejasné. Hlavné hypotézy sa týkajú zápalov vzniknutých pri covide-19, pretrvávaní koronavírusu v ľudskom organizme alebo autoimunitných reakcií.
Odhady o výskyte dlhého covidu sa rôznia, no doterajšie štúdie nasvedčujú tomu, že ide o pomerne bežné vyústenie koronavírusovej nákazy, ktoré môže prísť aj po miernom priebehu infekcie. Malá časť pacientov pritom hlási silné príznaky, ktoré im znemožňujú pracovať a komplikujú bežné aktivity ako riadenie auta. Vláda USA už vyčlenila viac ako miliardu dolárov v snahe objasniť príčiny dlhého covidu a vypracovať stratégiu na jeho potlačenie, píše Bloomberg. (čtk)