Na Slovensku je okolo tisíc medveďov a populácia podľa vedcov zrejme nie je premnožená. Z tzv. genetického sčítania vyplýva, že v poslednom desaťročí sa veľmi nezmenila. Na štúdii sa podieľali aj odborníci z Prírodovedeckej fakulty Univerzity Karlovej. Odkazujú, že celý koncept údajného premnoženia je z odborného hľadiska problematický.
Medveď hnedý. Foto – Jaroslav Slašťan
Po celom svete je už len zhruba 200-tisíc medveďov hnedých. Ich slovenská populácia podľa vedcov predstavuje unikátnu genetickú líniu, trochu izolovanú od zvyšku karpatského oblúka.
Experti zo slovenskej Štátnej ochrany prírody pri aktuálnom výskume nazbierali počas dvoch vegetačných sezón vyše 2000 vzoriek, predovšetkým medvedej srsti a trusu. Vedci z Prírodovedeckej fakulty Univerzity Karlovej potom vykonali analýzy DNA, ktoré umožnili odhadnúť početnosť a genetickú štruktúru slovenskej populácie medveďov.
„Výsledok porovnania tejto štúdie s predchádzajúcim genetickým sčítaním je možné zhrnúť tak, že na Slovensku pravdepodobne nedochádza v poslednej dekáde k výrazným zmenám veľkosti populácie medveďa hnedého,“ uviedol Pavel Hulva z katedry zoológie.
„Z hľadiska evolučnej genetiky existuje koncept minimálnej životaschopnej populácie, teda populácie, ktorá má šancu dlhodobo prežívať aj napriek strate variability vplyvom genetického driftu a pôsobením ďalších náhodných udalostí, ako sú napr. epidémie,“ popísal Hulva.
„Stanovenie prahovej hodnoty je ťažké, číslo okolo 1000 jedincov pre západokarpatskú populáciu, ktorá je navyše unikátnou fylogeografickou líniou, však rozhodne nie je výrazne nad ňou,“ zdôraznil vedec.
Podľa aktuálneho odhadu mala v rokoch 2020 až 2021 západokarpatská populácia 1056 jedincov. Interval spoľahlivosti pri modelovaní veľkosti populácie sa pohyboval medzi 1012 až 1275 zvieratami.
Odhady z genetického sčítania sú podľa odborníkov v dobrej zhode s dátami z klasického dlhodobého monitoringu pomocou priameho pozorovania alebo pobytových stôp.
Predchádzajúca genetická štúdia zameraná na roky 2013 až 2014 podľa expertov odhadla slovenskú populáciu medveďov na 1214 jedincov. Tím však upozornil, že výsledky týchto dvoch genetických výskumov nie sú priamo porovnateľné, pretože ich autori použili odlišný spôsob zberu dát aj štatistiky. Tím tak pracuje na zjednotení štatistickej analýzy oboch štúdií, aby bolo možné výsledky lepšie porovnať.
Podľa Hulvu je celý koncept údajného premnoženia medveďov z odborného hľadiska problematický. „Početnosť vrcholových predátorov v prírode nie je regulovaná inými organizmami, v ich populáciách sa preto vyvinuli samoregulačné mechanizmy, ako je napríklad pomalý vývoj, teritorialita, reprodukčná inhibícia alebo infanticída, čiže zabíjanie mláďat,“ vysvetlil zoológ.
Hulva upozornil, že hoci je štandardné medializovať výsledky štúdií až po ich vydaní vo vedeckom časopise, v tomto prípade tím urobil výnimku – práve pre potrebu informovať verejnosť. Podľa vedcov možno predpokladať, že odhady aktuálnej aj staršej štúdie sa aj pri prípadných úpravách metodiky počas publikácie zásadne nezmenia. Rozdiely v početnosti by mali byť na úrovni štatistickej chyby.
Tím zároveň upozornil, že zistené údaje nepopierajú, že medveď môže byť pre človeka nebezpečný. Podľa vedcov však pravdepodobnosť interakcie s človekom predstavuje veľmi zložitý súbor otázok, na ktorých experti na ochranu prírody pracujú.
Ide napríklad o snahu zamedziť adaptácii medveďov na ľudský faktor, okrem iného obmedziť im prístup k ľudskej potrave. Za kľúčové odborníci považujú aj dobré povedomie o preventívnych opatreniach potrebných v lokalitách, kde medvede žijú. (čtk)
