V tento deň v roku 1946 sa skončil Norimberský proces, ktorý pred medzinárodným vojenským tribunálom v Norimbergu viedli predstavitelia USA, Sovietskeho zväzu, Francúzska a Británie proti predstaviteľom nacistického Nemecka.
Súdení boli najvyššie postavení nacisti, ktorých Spojenci dokázali zatknúť.
Fakty o procese
V Norimbergu sa pred Medzinárodným vojenským tribunálom od roku 1945 konalo celkovo 13 súdnych konaní s najdôležitejšími nacistickými pohlavármi z okruhu politiky, hospodárstva, SS, polície, medicíny a Wehrmachtu.
Tribunál pozostával z členov z každej zo štyroch signatárskych krajín.
Prvé zasadanie sa uskutočnilo 18. októbra 1945 v Berlíne, predsedal sovietsky reprezentant, generál Iona Timofjevič Nikitčenko. Obvinených bolo v tom čase 24 nacistov a niekoľko skupín (vrátane Gestapa).
Od 20. novembra 1945 sa zasadania konali v Norimbergu, za predsedu tribunálu zvolili britského sudcu Geoffreyho Lawrenca.
Udelené tresty
Po 216 zasadaniach súdu bol 1. októbra 1946 vynesený rozsudok s dvadsiatimi dvomi z 24 pôvodných obžalovaných (Robert Ley spáchal v cele samovraždu, Gustav Krupp von Bohlen und Halbach nebol mentálne a fyzicky vstave sa súdu zúčastniť) v ťažiskovom súdnom procese.
V dvanástich prípadoch bol vynesený rozsudok trestu smrti (Martin Bormann v neprítomnosti, Hans Frank, Wilhelm Frick, Hermann Göring, Alfred Jodl, Ernst Kaltenbruner, Wilhelm Keitel, Joachim von Ribbentrop, Alfred Rosenberg, Fritz Sauckel, Arthur Seyß-Inquart, Julius Streicher), v troch prípadoch doživotie (Walther Funk, Rudolf Hess a Erich Raeder), štyri tresty väzenia od 10 do 20 rokov (Karl Dönitz, Konstantin von Neurath, Baldur von Schirach, Albert Speer) a padli aj tri oslobodzujúce rozsudky (Franz von Papen, Hans Fritzsche, Hjalmar Schacht).
Okrem Göringa (otrávil sa jedom) a Bormanna (nezvestný) boli všetci odsúdení na smrť popravení 16. októbra 1946.
Čo povedal súd
Medzinárodný vojenský tribunál pri svojom rozsudku odmietol niekoľko bodov obhajoby, medzi nimi tvrdenie, že len štát, a nie jednotlivci, sa môže dopustiť vojnových zločinov.
Podľa tribunálu zločiny medzinárodného práva páchajú jednotlivci, deklaroval plnú zodpovednosť jednotlivca konajúceho v postavení štátneho orgánu, prípadne ak konal ako čelný predstaviteľ štátu alebo vlády a vyhlásil, že to nie je prekážkou jeho trestnej zodpovednosti a neslúži ani ako poľahčujúca okolnosť.
Medzinárodný tribunál zároveň odmietol výhradu, že súd i rozsudky boli vykonané ex post facto (retroaktívne) s tým, že vojnové zločiny, za ktoré boli obvinení odsúdení, boli zločinmi aj pred druhou svetovou vojnou.
Viac o norimberskom súdnom procese si môžete prečítať v článku z HistoryLabu: Tlmočníci v Norimbergu skrátili Göringovi život