Nájsť si partnera je pre vozičkárov náročné, hovorí Natália Turčinová so spinálnou muskulárnou atrofiou. „Na zoznamke mi neustále chodili ponuky na sexuálne zážitky. Muži si totiž často myslia, že ženy s postihnutím sú ľahkou sexuálnou korisťou, ktorá môže byť rada, že sa o ňu vôbec niekto zaujíma. Raz mi dokonca napísal muž, že by sa rád stretol s cieľom mať sex, lebo jeho snom je užiť si s postihnutou.“

Keď sa režisérka Lucie Macháčková stala matkou, nešla na materskú a hneď pokračovala v práci. „Na jednej strane vám ľudia tlieskajú, aká ste dobrá, ale na druhej strane vás odsúdia a povedia, že vaše dieťa je chudák,“ opisuje svoju skúsenosť. Rodičovská a návrat do práce je podľa nej téma, ktorá trápi mnohé matky, ale hovorí sa o nej málo.

Zvažujem kandidatúru na prezidenta a neodmietol by som ani podporu Smeru, vraví exminister zahraničných vecí Ján Kubiš. „Prečo by som mal odmietnuť podporu takejto strany? Netreba zabúdať, že tým, že by som prijal podporu tej alebo inej politickej strany, neznamenalo by to, že prijímam jej program,“ vysvetlil.

Natália Turčinová je odkázaná na invalidný vozík. Šla na vysokú školu, vzala si hypotéku na byt, pracuje a našla si zdravého partnera. V rozhovore vraví, že sa odmieta ľutovať a plakať do vankúša, aký má ťažký osud.

Na našu generáciu kladú neskutočnú zodpovednosť za naše deti aj v smeroch, v ktorých nemáme kompetenciu sa správne rozhodnúť, hovoria autorky knihy Protivné sprosté matky. „Máme pocit, že musíme všetko vedieť, a to sa začína už v tehotenstve. Cítime zodpovednosť za to, aby sme porodili ‚správne‘, aby dieťa nemalo traumu. Po pôrode musí byť bonding, aby dieťa nemalo traumu. Lenže situácia môže byť nepredvídateľná.“

V knižnej edícii Denníka N vychádza kniha rozhovorov s poprednými slovenskými vedcami Ako chutí tarantula. Dvadsaťpäť rozhovorov redaktorky Zuzany Vítkovej okrem ich osobných príbehov prináša aj informácie o výskumoch, na ktorých sa podieľajú – v oblastiach od astrofyziky cez medicínu, vývoj bioplastov až po skúmanie nových zdrojov potravy.