Klimatická kríza nepočká na koniec tej energetickej, povedala prezidentka Zuzana Čaputová v prejave na klimatickom samite COP27 v Egypte. Pripomenula v ňom, že sme stále príliš ďaleko od dosiahnutia cieľov: „Globálne emisie naďalej rastú. Nestačí mať ciele. Musíme ich premeniť na konkrétne kroky, ktoré nás dovedú ku klimatickej neutralite.“
Zároveň zdôraznila, že je čas konať, a dodala, že tohtoročné extrémne počasie na celom svete nám pripomína, „že už aj naša generácia pociťuje reálne dopady klimatickej krízy“.
„Je jasné, že klimatická kríza nepočká, kým sa skončí súčasná energetická kríza. Krátkozraké riešenia, ako je prechod z plynu na uhlie, len urýchlia deštrukciu našej planéty.“ Aj preto sa podľa prezidentky Slovensko drží svojho plánu a na budúci rok ukončí spaľovanie uhlia na výrobu elektrickej energie.
Prezidentka je presvedčená, že v rámci zelenej tranzície musíme využívať aj viac lokálnych obnoviteľných zdrojov vrátane geotermálnej energie. Dodala, že tranzícia musí byť aj sociálne spravodlivá, aby nezasiahla tých najzraniteľnejších.
Celý prejav prezidentky:
„Vaše Excelencie, vážené dámy, vážení páni,
tohtoročné extrémne počasie na celom svete nám pripomína, že už aj naša generácia pociťuje reálne dopady klimatickej krízy.
Príliš dlho sme hovorili o tom, prečo a ako. Teraz je čas konať. Potrebujeme sa rovnako zamerať na prispôsobenie sa meniacim sa klimatickým podmienkam, ako aj na zmiernenie negatívneho vplyvu nášho konania na klímu.
Napriek tomu, že cieľ dosiahnuť nulovú bilanciu emisií pokrýva už 90 % všetkých emisií, ešte stále sme príliš ďaleko od spoločného úspechu. Globálne emisie sa naďalej zvyšujú. Nestačí mať ciele. Musíme ich premeniť na konkrétne kroky na národnej úrovni, ktoré nás dovedú ku klimatickej neutralite.
Slovensko do roku 2030 zníži emisie skleníkových plynov o 55 %. Pripojíme sa k sa celosvetovému záväzku na zníženie metánu (Global Methane Pledge Initiative). Okrem toho spustíme najrozsiahlejšiu dekarbonizáciu našej ekonomiky. Vďaka tomu sa do roku 2030 znížia naše priemyselné emisie CO2 o viac ako 40 %.
Je jasné, že klimatická kríza nepočká, kým sa skončí súčasná energetická kríza. Krátkozraké riešenia, ako je prechod z plynu na uhlie, len urýchlia ničenie našej planéty. Na Slovensku sa držíme plánu odstaviť uhoľné elektrárne v budúcom roku, a to aj napriek rekordným cenám energií.
Musíme napredovať rýchlejšie smerom k čistej energii a obnoviteľným zdrojom energie vrátane geotermálnej. Som rada, že talentovaní ľudia na Slovensku vyvinuli riešenia, ktoré umožnia využitie tejto energie kdekoľvek na svete. Je to dobré pre klímu a celú planétu, ako aj pre našu vlastnú energetickú bezpečnosť.
Ekologická transformácia nie je jednoduchá ani lacná. V mnohých prípadoch zasiahne tých najzraniteľnejších. Musí to byť spravodlivé. Najviac postihnuté krajiny potrebujú od nás väčšiu podporu, aby sa s tým vyrovnali.
Od prijatia Parížskej klimatickej dohody sa príspevok Slovenska k ekologickému financovaniu zvýšil takmer päťnásobne. Opatrenia v oblasti klímy začleňujeme do našej rozvojovej pomoci v Európe, Afrike a Ázii. Len v Keni sme podporili 16 000 farmárov vysadením 1 milióna kešu stromov, aby ich produkcia bola lokálna a udržateľná. Samotné vlády však klimatickú krízu nevyriešia. Je potrebné zapojiť financovanie zo súkromných a inovatívnych zdrojov, aby každý prijal svoj spravodlivý podiel.
Vaše Excelencie,
stav klimatickej núdze je tu a teraz. Hladina oceánov stúpa. Strata biodiverzity napreduje rýchlym tempom. Globálna potravinová kríza, ktorá bola vyvolaná klimatickou krízou a ktorú ešte viac zhoršilo zasahovanie do vývozu obilia ruskými zbraňami, vyháňa milióny ľudí zo svojich domovov.
Tieto krízy dokazujú našu kolektívnu zraniteľnosť. Vďaka našim odvážnejším záväzkom, ako aj lepšiemu a rýchlejšiemu plneniu našich klimatických cieľov sa táto Konferencia zmluvných strán dohovoru (COP) musí stať míľnikom. Míľnikom, ktorý premení našu kolektívnu zraniteľnosť na našu kolektívnu odolnosť.“