Prešovský kníhkupec Tomáš Fedorko vymyslel službu, v rámci ktorej zákazníkom každý mesiac vyberá knihy, ktoré aj sám číta, a posiela im ich v balíku rovno domov. „Často ľuďom chýba ktosi, kto by im povedal – toto je fakt dobré, spoľahni sa na mňa, nebudeš márniť čas, keď si to prečítaš,“ vraví.

Príbeh tínedžerskej hviezdy Amandy Bynesovej ukázal, ako bulvár ubližuje ľuďom s duševnou chorobou. „To, ako médiá zobrazujú duševné choroby, môže viesť k šíreniu negatívnych stereotypov. Môže to vyvolávať pocity hanby, bagatelizovať problémy alebo živiť negatívne postoje voči ľuďom s duševným ochorením,“ upozorňuje Filip Struhárik v MediaBrífingu.

Zelenskyj nebol pripravený na funkciu prezidenta, teraz si počína výborne, hovorí v rozhovore ukrajinský novinár Serhij Rudenko, ktorý o prezidentovi napísal biografickú knihu. Opisuje, že ani s vojnou nezmizla korupcia, vraví, kto píše Zelenskému prejavy a kto z jeho okolia má na neho najväčší vplyv.

Definícia znásilnenia postavená na súhlase platí od roku 2019 vo Švédsku, kde sa vďaka tomu zvýšil nielen počet nahlásených znásilnení, ale aj odsúdení. „Obete pri zmene legislatívy získali väčšiu dôveru nahlasovať veci na polícii. Majú pocit, že im štát vychádza viac v ústrety. Zároveň sa zvýšil aj počet ľudí, ktorí vyhľadali odbornú pomoc,“ hovorí Johanna Nejedlová z organizácie Konsent.

Mnohí ľudia trpiaci úzkostnou poruchou sa domnievajú, že im nikdy nedovolí žiť normálny život, ale nemusí to tak byť. „Dá sa žiť plnohodnotný život aj s úzkostnou poruchou,“ hovorí psychologička Denisa Debrecká, ktorá sama trpí touto diagnózou, ale naučila sa ju zvládať.

Dánska spisovateľka Tove Ditlevsenová v memoároch nazvaných Kodanská trilógia približuje svoj boj so závislosťou od liekov. Je v nich úprimná voči sebe, svojej rodine aj spoločnosti. Píše priamočiaro, tvrdo a bez fňukania o svojom nešťastnom osude, ktorý ukončila samovraždou.