Vo veku 76 rokov zomrela slovenská herečka Soňa Valentová. Kariéru začala v roku 1967 v SND, odvtedy stvárnila viacero úloh v televíznych inscenáciách aj filmoch vrátane macochy z Perinbaby.
O jej smrti informovala Svetlana Waradzinová, ktorá je vedúcou oddelenia kultúry v Bratislavskom samosprávnom kraji, píše web Topky.sk. „Odchádza detstvo mojej generácie. Odišla skvelá herečka. RIP Soňa Valentová,“ napísala.
Valentová bojovala so zdravotnými komplikáciami od roku 2016, keď ju postihla cievna príhoda.
Profil a životopis
Soňa Valentová sa narodila 3. júna 1946 v Trnave ako tretie dieťa, pričom obe jej sestry zahynuli v koncentračnom tábore v Osvienčime. Po štúdiách na gymnáziu absolvovala v roku 1967 herectvo na Vysokej škole múzických umení (VŠMU) v Bratislave. V roku 1984 vyštudovala aj televíznu réžiu.
Hereckú kariéru začínala v roku 1967 v SND, kde zaujala stvárnením postavy Alison Porterovej v inscenácii Obzri sa v hneve.
Prvýkrát sa pred kameru postavila pod režisérskym vedením Otakara Vávru v historickej dráme Kladivo na čarodejnice (1969), ktorá odkazovala na politické procesy z 50. rokov 20. storočia. V snímke stvárnila obeť inkvizície – kuchárku Zuzanu. V tom istom roku si zahrala v televíznej inscenácii Tma, do ktorej ju obsadil manžel Pavol Haspra.
Veľký ohlas vzbudila inscenácia Antigona (1971/1972) v réžii Petra Mikulíka, kde si po boku Emílie Vášáryovej (postava Antigony) zahrala Soňa Valentová jej sestru Ismenu.
Pohybový a spevácky talent uplatnila v muzikáli Na skle maľované (1974/1975), kde stvárnila Smrť. O dva roky neskôr vytvorila postavu herečky Jindřišky Slavínskej v životopisnom filme o maliarovi Josefovi Mánesovi s názvom Paleta lásky.
Začiatkom 80. rokov si zahrala spolu s Radoslavom Brzobohatým a Michalom Dočolomanským v dobrodružnej dráme Noční jazdci (1981). Rolu zlej macochy presvedčivo zobrazila v Jakubiskovej Perinbabe (1985). Ako manželka hlavného hrdinu, ktorého stvárnil Karel Heřmánek, účinkovala v komédii Kam, pánové, kam jdete? (1987).
Sadistickú vychovávateľku Volfovú stelesnila v psychologickom trileri Filipa Renča Requiem pro panenku (1991) a Dr. Prokopovú vo filme Zapomenuté světlo (1996).
Soňa Valentová sa objavila aj v niekoľkých muzikáloch na bratislavskej Novej scéne, ako napríklad Grand Hotel v réžii Jozefa Bednárika (primabalerína Grušinská, 1993), Pokrvní bratia (Matka Johnstonová, 1993).
Komediálnu rolu matky predstavenej vytvorila v úspešnom muzikáli Mníšky (1999). Ako Mae sa predstavila v psychologickej dráme Mačka na horúcej plechovej streche (2001/2002). O dva roky neskôr nechýbala v muzikáli Kabaret v postave starnúcej slečny Schneiderovej opäť pod režisérskym vedením Jozefa Bednárika. S tým istým tvorcom spolupracovala aj v úlohe Goldy vo Fidlikantovi na streche (2007).
Na doskách SND si v rozprávke Ako sa Lomidrevo stal kráľom (2014) zahrala Lomidrevovu matku. Herečka získala za svoje výkony viacero ocenení. Napríklad v roku 1969 Cenu Janka Borodáča, v roku 1975 jej udelili televíznu cenu Zlatý krokodíl, v roku 1988 získala titul zaslúžilá umelkyňa a v roku 2006 si prevzala jedno z najvyšších štátnych vyznamenaní Rad Ľudovíta Štúra II. triedy za prínos ku kultúre.
Diva filmového a divadelného herectva Soňa Valentová bola autorkou autobiografickej knihy Prelet nad životom (2010), v ktorej otvorene a úprimne hovorila o svojom detstve, o výnimočných hereckých úlohách a s úctou spomína na život s manželom, charizmatickým režisérom Pavlom Hasprom. (tasr, topky.sk)