V tento deň roku 1922 sa v gruzínskom meste Boržomi narodil stíhač a letecké eso československého odboja Otto Smik

V tento deň roku 1922 sa v gruzínskom meste Boržomi narodil stíhač a letecké eso československého odboja Otto Smik, ktorý bránil spojenecký vzdušný priestor počas vylodenia v Normandii.

Smikov otec sa počas 1. svetovej vojny dostal do ruského zajatia a v roku 1918 si vzal za manželku Antoninu Davydovovú, s ktorou mal troch synov. V roku 1934 pricestovala celá rodina do Československa a usadila sa v Bratislave.

Otto vyštudoval súkromnú obchodnú školu, kde sa okrem iného naučil dobre po anglicky. Vo svojom voľnom čase sa zaujímal o skauting, ale aj o letectvo – v predvojnovom období absolvoval plachtársky výcvik.

Skúsenosti s lietaním sa mu zišli v rokoch 2. svetovej vojny. V marci 1940 odišiel tzv. južnou trasou do exilu s cieľom vstúpiť do československého letectva vo Francúzsku. V júni 1940 bol zaradený do Náhradného telesa čs. letectva, ale výcvik pre rýchly spád vojnových udalostí neabsolvoval.

Z Francúzska odišiel do Veľkej Británie, kde vstúpil do Royal Air Force. Pôsobil v československých, ale aj britských perutiach. Počas svojich bojových letov sprevádzal bombardéry nad okupovanou Európou, bránil vzdušný priestor nad vyloďovacími plážami v Normandii alebo útočil na letiská, ktoré využívala nemecká Lufttwaffe.

Pri takomto útoku bol v septembri 1944 zostrelený a musel núdzovo pristáť na nepriateľskom území. Vďaka pomoci domáceho odboja sa mu podarilo dostať sa cez frontovú líniu na územie, ktoré oslobodili Spojenci.

Po svojom návrate bol povýšený do hodnosti squadron leadera a stal sa veliteľom 127. stíhacej perute. V tejto funkcii však dlho nepôsobil – 28. novembra 1944 pri nálete na železničnú stanicu v Zwolle bol zostrelený a pri pokuse o núdzové pristátie zahynul.

Smikovo telo bolo identifikované až v roku 1965 a roku 1994 boli jeho pozostatky znovu exhumované a s poctami pochované na bratislavskom cintoríne Slávičie údolie. Jeho meno dnes nesie aj letecká základňa na Sliači – Letecká základňa generálmajora Otta Smika.

Viac si o letcoch v RAF prečítate v článku na HistoryLabe.