Štiavnica vyhorela už dávno pred súčasným požiarom, píše spisovateľka Jana Beňová. „Turisti si vždy čosi z mesta odnášajú, sami však neprinášajú nič.“

Praha žiari, píše výtvarník Laco Teren. „V osemdesiatych sme tu sedávali celé dni až do celých nocí. Hovorilo sa vtedy, Slávia, to je to miesto, kde sedia famáci vo výklade.“

Nechcete mier, ale kapituláciu, píše proruským „mierotvorcom“ Michal Hvorecký. „Priznajte, ste na strane okupantov… Vaše vytúžené prímerie znamená vzdať sa okupačnej moci a prijať jej zničujúce podmienky.“

Štefan Hríb je tri desaťročia v prvej línii zápasu o lepšie Slovensko, píše František Mikloško. „Kráča tridsaťdva rokov vo verejnom živote ako osamelý pútnik, väčšinou proti prevládajúcej mienke slovenskej spoločnosti.“

Pred pár rokmi mi jeden známy ponúkol moderovačku smeráckeho MDŽ, píše Kristína Tormová. „Začala som sa smiať. To sa mi občas stáva, že sa smejem, keď mám šok. Dnes mi je z toho do plaču.“

O knižnom veľtrhu v Bologni a umelej inteligencii píše Dado Nagy. „Vydavateľstvá zvyčajne sledujú najmä zisk a z úsporných dôvodov dajú prednosť ilustrátorským remixom, ktoré umelá inteligencia dodá takmer okamžite a za minimálnu cenu.“