V tento deň roku 1965 zomrel Winston Churchill – jedna z najvýznamnejších postáv nielen britských, ale aj európskych moderných dejín. Spájame si ho najmä s víťazstvom v druhej svetovej vojne, no svoju politickú kariéru začal už pred tou prvou ako prvý lord admirality.
Churchill bol už od detstva búrlivák. Po tom, ako pre zlý prospech vystriedal viacero škôl, nastúpil na Kráľovskú vojenskú akadémiu v Sandhurste. Po jej absolvovaní pôsobil v armáde a zúčastnil sa viacerých bitiek, ako napr. bitky pri Omdurmáne či bojov v búrskej vojne.
Churchill – napriek tomu, že si ho mnohí spájajú s udalosťami druhej svetovej vojny – aktívne pôsobil v britskej politike už pred vypuknutím prvej svetovej vojny. V roku 1911 sa stal prvým lordom admirality a podporoval technickú reformu britského námorníctva. Vo funkcii zostal až do neúspechu vylodenia v Gallipoli, v ktorom bol osobne zainteresovaný. Neúspešná operácia ho stála ministerské kreslo a mnohí si mysleli, že ho politicky navždy zničila. Napriek tomu, že tieň neúspechu operácie sa s ním ťahal celé medzivojnové obdobie, zostal aktívnym politikom a zastával mnohé významné funkcie. Varoval pred hrozbou boľševizmu, ale aj sebe vlastným nevyberaným spôsobom kritizoval ústupky Indii. Nesúhlasil ani s politikou appeasementu voči nacistickému Nemecku. Podpis Mníchovskej dohody komentoval slovami: „Anglicko malo na výber medzi vojnou a hanbou; zvolilo si hanbu a bude mať vojnu.“
Po vypuknutí druhej svetovej vojny sa najprv opätovne stal prvým lordom admirality a neskôr, v máji 1940, nahradil Nevilla Chamberlaina na poste predsedu vlády. Churchillovi sa podarilo Veľkú Britániu vyviesť z najhoršieho obdobia, keď de facto sama stála proti nacistickému Nemecku. Z tohto obdobia pochádzajú jeho najslávnejšie prejavy, keď obyvateľstvu sľuboval len „krv, drinu, pot a slzy“ a neskoršie – po víťazstve v bitke o Britániu – ďakoval legendárnej hŕstke (the few). Churchill bol premiérom až do konca druhej svetovej vojny v Európe. Počas vojnových rokov dokázal spolupracovať aj s osobami, pred ktorými v medzivojnovom období varoval, ako bol napríklad Josif Vissarionovič Stalin.
Churchill si uvedomoval význam Sovietskeho zväzu, ale zároveň varoval pred Stalinovou agresívnou a imperialistickou politikou. Po vojne si uvedomoval aj dôležitosť silnej a zjednotenej Európy a podporoval myšlienky európskej integrácie. V roku 1951 sa mu podarilo stať sa ešte raz premiérom. Ani toto obdobie nebolo pokojné, čo sa podpísalo aj na jeho zdravotnom stave. V júni 1953 prekonal mŕtvicu a odišiel na dovolenku. Z funkcie premiéra odstúpil v roku 1955 a na jeho miesto nastúpil Anthony Eden. Churchill zomrel vo veku 90 rokov a je pochovaný v Katedrále sv. Pavla v Londýne.
Viac o Churchillovi si môžete prečítať v článku na HistoryLabe.
