Novú ofenzívu na Ukrajine by podľa zdrojov agentúry Bloomberg mohol začať Vladimir Putin už vo februári alebo v marci. Zároveň je možné, že na jar vyhlási ďalšie kolo mobilizácie. Ruský prezident očakáva, že vojna potrvá roky.
Putin stále očakáva výhru
Moskva chce podľa zdrojov agentúry, medzi ktorými sú aktéri a poradcovia oboznámení so situáciou, ukázať, že jej armáda môže po mesiacoch strát znovu získať iniciatívu a vytvoriť tlak na Kyjiv a jeho podporovateľov, aby súhlasili s prímerím. To by Rusku ponechalo kontrolu nad okupovaným územím.
Po tom, ako ruské jednotky prišli o viac ako polovicu svojich počiatočných ziskov na Ukrajine, nemôže poprieť slabiny ruskej armády ani Putin, povedali pod podmienkou anonymity agentúre jej zdroje.
Pretrvávajúce neúspechy prinútili mnohých v Kremli k realistickejšiemu pohľadu na bezprostredné ambície a k uznaniu, že aj udržanie súčasnej frontovej línie by bolo úspechom, píše Bloomberg.
Putin je však podľa agentúry stále presvedčený, že väčšia ruská armáda a ochota akceptovať straty umožní Rusku zvíťaziť aj napriek doterajším neúspechom.
Ofenzíva, skôr ako Ukrajine prídu tanky
Nová ofenzíva sa môže začať už vo februári alebo marci, uviedli zdroje blízke Kremľu. Ich oznámenie potvrdzujú varovania Ukrajiny a jej spojencov, že sa blíži ďalšia ruská ofenzíva.
Naznačujú zároveň, že sa môže začať skôr, ako Kyjiv dostane sľúbené dodávky amerických a európskych bojových tankov. Putinovo odhodlanie podľa Bloombergu predznamenáva ďalšiu eskaláciu vojny, zatiaľ čo Kyjiv chystá svoj protiútok a odmieta prímerie, ktoré by umožnilo Rusku okupovať jeho územie.
Ruský líder podľa zdrojov agentúry verí, že nemá inú alternatívu, ako vo vojne – ktorú vníma ako existenčnú a ako konflikt s USA a ich spojencami – zvíťaziť. Nové kolo mobilizácie je možné už na jar, ekonomika a spoločnosť sa čoraz viac podriaďujú potrebám vojny.
Verejne Kremeľ tvrdí, že v súčasnosti žiadnu väčšiu mobilizáciu neplánuje. V dlhodobejšom horizonte Putin schválil plány na rozšírenie vojenských radov o takmer 50 percent v priebehu niekoľkých nasledujúcich rokov a rozmiestnenie nových síl v blízkosti Fínska a v okupovaných oblastiach Ukrajiny, pokračuje Bloomberg.
Ruské školy obnovujú kurzy vojenského výcviku, ktoré sa naposledy hojne konali v sovietskej ére.
Do štátnych médií preniká realita
Americkí a európski spravodajskí činitelia pochybujú o tom, že má Rusko napriek minuloročnej mobilizácii zdroja na novú veľkú ofenzívu. Ukrajinskí spojenci medzitým zvyšujú dodávky zbraní a pripravujú sa prvýkrát dodať Kyjivu obrnené vozidlá a hlavne bojové tanky, ktoré by mohli pomôcť ukrajinským jednotkám prelomiť ruské línie.
Podľa amerických predstaviteľov však brutálne ruské útoky v miestach, ako je Bachmut, vyčerpávajú ukrajinské sily a oslabujú schopnosť Kyjiva viesť útočné operácie inde.
Od vlaňajších ukrajinských bleskových útokov tiež Rusi posilnili obranu a využívajú zákopy, tankové pasce a míny, aby spomalili prípadný ukrajinský postup, píše Bloomberg, ktorý zároveň konštatuje, že do prísne kontrolovaných ruských štátnych médií však začali prenikať prvky realizmu ohľadom výkonu armády.
„Doterajšie výsledky sú otrasné, pretože Rusko nebolo vôbec pripravené,“ povedal Sergej Markov, politický konzultant s úzkymi väzbami na Kremeľ. „Premenilo sa to na vlečúcu sa vojnu a Rusko zatiaľ nemá dostatok živej sily ani vybavenia, aby ju mohlo viesť,“ dodal.
Putin verí, že Západ sa unaví
Niektorí zasvätenci pripúšťajú, že Putinova dôvera v schopnosť jeho armády zvíťaziť odráža nepochopenie odhodlania Západu odvrátiť jeho agresiu. Napriek tomu sa americkí a európski vojenskí predstavitelia obávajú, že by sa konflikt mohol ustáliť v delostreleckom boji v štýle prvej svetovej vojny s prevažne stagnujúcimi frontovými líniami.
To je scenár, ktorý by mohol zvýhodňovať Rusko s jeho početnejšou populáciou a vojenským priemyslom, píše agentúra.
Kremeľ by podľa zdrojov Bloombergu prijal dočasné prímerie, ktoré by Rusku ponechalo kontrolu nad okupovaným územím, aby získalo čas na obnovu svojich síl.
Hoci toto územie nedosahuje hranice ukrajinských oblastí, ktoré Putin vlani nezákonne anektoval, Rusku by stále zostalo veľké teritórium spájajúce regióny, ktoré Moskva okupovala pred súčasnou vojnou. Pre Kyjiv a jeho spojencov je táto vízia neprijateľná.
„Ak sa niečo nezmení, čaká nás opotrebovací konflikt, ako bola prvá svetová vojna, ktorý by mohol trvať dlho, pretože obe strany veria, že čas je na ich strane,“ povedal Andrej Kortunov, šéf Kremľom založeného think-tanku Ruská rada pre medzinárodné záležitosti.
„Putin si je istý, že buď Západ, alebo Ukrajina sa unaví,“ dodal Kortunov. (čtk, bloomberg)
